vlády sú neverejné“, nemení nič na tom, či možno sprístupňovať zvukové záznamy z týchto schôdzí. Ak bol toto cieľ, ktorý vláda návrhom sledovala, tak sa jej ho dosiahnuť nepodarilo.
Je evidentné, že predloženie návrhu súvisí s kauzou žiadosti o sprístupnenie zvukového záznamu z prvého rokovania Ficovej vlády. Keďže sa objavilo podozrenie, že na ňom bol pri odvolávaní štátnych tajomníkov porušený zákon, požiadal som v júli minulý rok na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám o zvukový záznam z príslušného rokovania vlády. Úrad vlády moju žiadosť odmietol a následne zamietol aj moje odvolanie (rozklad), preto som sa v tejto veci obrátil so žalobou na súd.
Prvým pokusom vyhnúť sa v budúcnosti podobným „problémom“ bol návrh vedúceho Úradu vlády Igora Federiča na zmenu rokovacieho poriadku vlády v tom smere, aby sa zvukové záznamy z rokovaní vlády nevyhotovovali. Po jeho kritike bol návrh stiahnutý.
Novela zákona o organizácii činnosti vlády prostredníctvom schváleného zákona o tripartite sleduje ten istý cieľ. Zabrániť občanom v žiadostiach o sprístupnenie zvukových záznamov z rokovaní vlády. Pravda, tento zámer, nebol predkladateľmi návrhu nikdy oficiálne priznaný. Návrh bol zdôvodnený bližšie nekonkretizovaným tvrdením z dôvodovej správy, že „absencia takéhoto ustanovenia v zákone spôsobuje aj v praxi značné ťažkosti“. Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová, ktorej rezort návrh pripravil, nevysvetlila, v čom tie „značné ťažkosti“ spočívali. Nezdôvodnila ani to, prečo sa zákon o organizácii činnosti vlády novelizoval prostredníctvom zákona o tripartite, s ktorým uvedená zmena nemá nijakú priamu súvislosť.
Vláda však vlastne ani nemohla priznať svoju skutočnú motiváciu. Ak by priznala, že sa návrhom snaží znemožniť občanom prístup k zvukovým záznamom z rokovaní vlády, tak by tým zároveň priznala, že až doteraz občania takéto právo mali, a teda Úrad vlády vedený podpredsedom Smeru Federičom konal protizákonne, keď požadovaný zvukový záznam z prvého rokovania Ficovej vlády odmietol sprístupniť.
Podstatné je však niečo iné. Skutočnosť, že zákon o organizácii činnosti vlády bude obsahovať ustanovenie, že schôdze vlády sú neverejné, nemá vôbec nijaký vplyv na sprístupňovanie zvukových záznamov z rokovaní vlády na základe žiadostí podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Tento zákon presne vymedzuje dôvody, pre ktoré je možné obmedziť prístup k informáciám. Je to možné v prípadoch, že ide o utajovanú skutočnosť, osobné údaje, obchodné tajomstvo alebo iné presne špecifikované okolnosti. Neverejný charakter rokovania vlády však v zmysle infozákona nie je dôvodom na obmedzenie prístupu občanov k informáciám. Aj po schválení zákona o tripartite majú právo na prístup k zvukovým záznamom z rokovaní vlády.
Keďže schôdze vlády boli neverejné aj doteraz (hoci iba na základe rokovacieho poriadku vlády) a v otázke sprístupňovania zvukových záznamov ostal zachovaný doterajší právny stav, dá sa povedať, že parlament schválil zmenu, ktorou sa nič nemení. Či za tento zbabraný pokus obmedziť občanom prístup k informáciám nesie zodpovednosť ministerka Tomanová, ktorá návrh zákona o tripartite predkladala, alebo ten, kto jej poradil vložiť doňho novelu zákona o organizácii činnosti vlády, nie je až také dôležité. Vidno však, že babráctvo môže mať aj pozitívne stránky.
Autor: Ondrej Dostál (Autor je podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany)
