Prirovnal to k noseniu značkových oblekov a uprednostňovaniu kvalitných áut. U susedov vo verejnej televízii naozaj už vtedy dôsledne prechyľovali a pri živom vysielaní bolo na obrazovke slovo „živě“. U nás v tom čase ešte „live“ a slovenčina sa išla presadzovať „zhora“ jazykovým zákonom. Zdvihla sa vlna debát, no skôr o výške pokút ako o náplni práce jazykových inšpektorov. Neviem, že by niektorý z nich publikoval jazykovú analýzu materiálov obchodných firiem či správu o zrozumiteľnosti daňových a právnych príručiek pre občana. Bolo by to zmysluplnejšie ako pokuta.
A kým českí novinári s vtipom písali o rečníckych inováciách, ktorými obohatili češtinu Václav Havel či Václav Klaus, popularizovali termíny ako jazykový manažment či pružná stabilita v jazyku, na Slovensku sa bežná mediálna reflexia materinčiny točila okolo hovníkov a lezúňov - vďačných „žartíkov“ ešte z éry socializmu, keď bolo treba zosmiešniť jazykovedcov a intelektuálnu prácu vôbec.
