Advokátka ako agentka pomohla odhaliť túto korupciu v advokácii a advokátska komora odvolávajúc sa na vyšší princíp, že advokát nemôže byť agentom polície pri odhaľovaní trestných činov, lebo by sa tým naštrbila dôvera klientov k advokátom, ju za to potrestala vylúčením. Advokáta, ktorý podplácal, z komory nevylúčila, pretože čakala na výsledok trestného konania, ktoré bolo proti nemu vedené. Najvyšší súd vylúčenie advokátky z advokátskej komory zrušil, ale vraj, podľa médií, v odôvodnení svojho rozhodnutia potvrdil vyšší princíp, ktorý advokátsku komoru k potrestaniu viedol, pretože potvrdil názor advokátskej komory, že advokát nemá byť agentom.
A ja sa advokátskej komory pýtam, nielen ako sudkyňa, ale najmä ako občianka právneho štátu, ako sa vyrovnala s faktom, že úplatok bol podľa verejných prezentácií určený a poskytnutý na to, aby v konaní pred súdom bol vykonaný nepravdivý dôkaz? Požadovanou protislužbou za úplatok od advokáta vraj bolo to, že advokátka mala presvedčiť svojho klienta (ktorý jej určite dôveroval), aby zmenil svoju doterajšiu výpoveď v prospech klienta podplácajúceho advokáta. Teda advokátka mala za úplatok priviesť svojho klienta ku krivej výpovedi. Krivá výpoveď je trestný čin. Ak by bol čin dokonaný, tak súd by rozhodol na základe sfalšovaného dôkazu? Aký by asi bol rozsudok? Veď súdy rozhodujú na základe toho, že dokazovaním zisťujú skutkový stav veci, ktorý potom právne posúdia.
Neviem, čo je v tomto prípade nebezpečnejšie? Či to, že došlo ku korupcii medzi advokátmi, či to, že jej výsledkom malo byť ovplyvnenie klienta na zmenu výpovede, a tým dosiahnutie zdeformovania dôkazov v súdnom konaní, alebo či to, že k tomu, čo bolo predmetom korupcie, nie je známe verejné stanovisko advokátskej komory. Podľa verejných stanovísk komory sa táto viac zaoberala faktom, že advokátka bola agentkou než tým, že ju kolega advokát korumpoval s cieľom, aby manipulovala svojho klienta a cez neho dôkazy v súdnom konaní.
Celá vec potom môže pre verejnosť vyznievať tak, že manipulácia advokáta s klientom, ktorá vedie k predkladaniu a vykonaniu nepravdivých dôkazov v súdnom konaní, je prípustná a nie je v rozpore so žiadnymi princípmi vykonávania advokátskej profesie, advokátskej komory, súdneho konania, ak to nie je žiadané od kolegu za úplatok. Veď to, čo bolo v súvislosti s týmto prípadom považované za neprípustné, sa riešilo - podplácajúceho advokáta prenechali spravodlivosti, a to, že advokátka bola agentkou, sa riešilo jej vylúčením z komory a neskôr aj pred súdom.
Akú mám istotu, že sa môj advokát s advokátom iného klienta nedohodnú, či už za úplatok, alebo bez neho, na tom, že zdeformujú dôkazy v súdnom alebo v inom konaní a v koho prospech alebo neprospech to tentoraz bude? Aké môžeme očakávať súdne rozhodnutia, ak je uvedený postup v právnickej praxi akceptovaný, pretože ani v súvislosti s touto vecou nebol odmietnutý? Často sa zabúda na to, že súdy rozhodujú na základe dôkazov.
Po zverejnených názoroch advokátskej komory a Najvyššieho súdu majú právnici istotu, že advokát sa nestane agentom, ktorý sa zapojí do odhaľovania trestnej činnosti možno páchanej niektorými členmi právnických profesií, ale klient nemá istotu, že sa jeho advokát nedohodne s iným na niečom bez jeho vedomia.
Ku cti advokátke Mešencovej slúži, a v tom sa nezhodujem s názormi komory, to, že pomohla odhaliť korupciu a zároveň ochránila svojho klienta, proti ktorému sa nespreneverila ničím. Našim občanom prajem čo najviac advokátov, ako je pani advokátka Mešencová, ktorí uznávajú vo svojej praxi najvyšší princíp svojho povolania - svedomie.
Autor: Jana Dubovcová (Autorka je sudkyňa)
