Relaxujte so slovníkmi

. V slovníku sa totiž dá tiež čítať medzi riadkami. Zistíme, čo všetko o nás vypovedá nazbieraná slovná zásoba. Pôžitok je dokonalý, ak nový slovník máte s čím porovnať. Ja si ako sprievodcu beriem jeho takmer päťdesiatročného predchodcu. Je mi trocha ľúto, že stratí svoju doterajšiu pozíciu, ale čo už. Pre slovníky neplatí „čože je to päťdesiatka!“ Naozaj, písmeno „a“ dnes už nik nenazve literou, iba ak z recesie. K adamitom zaujímame korektný, neutrálny postoj („člen niektorej z náboženských siekt, ktoré hlásali návrat k stavu nevinnosti v raji, odmietali manželstvo a rodinu a stretávali sa nahí“), pred 50 rokmi sme ich považovali za „členov náboženskej sekty naháčov“. Z minulosti sme zvyknutí na označenie „agrárna krajina“, ale kým v starom slovníku je hesiel s predponou „agro-“ iba 25, v novom je ich 80, to preto, že dnes už máme aj agrobiznis, agrodotácie, agroekológiu, agroexport, agrofarmy aj agrofirmy, agrofytocenózu (rastlinné spoločenstvo žijúce na poliach), agrogeológov, agrofyzikov, agrochemikov, agroklimatológov, agrokomodity aj agrokomory, no a máme Agrokomplex, agroobchod, agroreformy, agroturistiku a agropodnikateľov. Podľa slovníka by sme mali byť už agroveľmoc, ale na toto slovo si ešte musíme počkať. Máme vlastnú diplomaciu a s ňou krásne francúzske slovo „aide-mémoire“ – záznam obsahu ústneho oznámenia, aby sa vy­lú­čilo nedorozumenie o zmysle povedaného. Táto prax by sa mala zaviesť aj do bežnej komunikácie. Sme väčšmi alergickí ako pred 50 rokmi a približne rovnako alkoholickí. Máme však väčší zmysel pre almužnu. Priblížila sa nám Amerika v podobe americkoslovenských bankárov a americko-slovenských podnikov. A v záhradkách nám trónia mramoroví amorovia. V srdciach iste tí skutoční.