Počas prvého zasadnutia komisie podľa zápisu z 30. januára „navrhol uskutočniť veľkonočný futbalový turnaj, športová hala Na barine - preveriť možnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy s terajším nájomcom“. Dôstojný štart k zrejme významnej kariére vo verejnej službe. Druhý dojem, ktorý tento aktívny občan zanechal, však nie je pozitívny, keďže zvyšuje viditeľnosť organizovaného zločinu na verejnosti. Istý Juraj Ondrejčák, známy tiež ako Piťo, je už niekoľko rokov „objektom záujmu“ polície, ako verejnosť zistila v roku 2005, keď z polície prenikli informácie o „mafiánskych zoznamoch“.
Kľúčová otázka znie, ako mohli zvoliť takúto osobu do akejkoľvek verejnej funkcie. Piťa navrhla do komisie jej predsedníčka a nezávislá lamačská poslankyňa Mária Imrichová, ktorá kandidovala za KDH. Údajne sa viac ako zbežne pozná s Martinom Rehákom, synom Ladislava Reháka. Ten bol, podľa databázy Aliancie Fair play, v rokoch 2002 - 2005 najväčším oficiálnym sponzorom KDH (2,1 milióna korún). Buďme veľkorysí a povedzme, že „takéto veci sa stávajú“. Veď šéf podsvetia Peter Steinhübel bol držiteľom albánskeho diplomatického pasu, zatiaľ čo jeho firma Open records mala zmluvu s STV za riaditeľovania Igora Kubiša. A priateľské vzťahy Jozefa Svobodu s politikmi v 90. rokoch boli legendárne. Takéto veci sa skrátka na Slovensku stávajú.
Keď sa však prevalia, politické strany im musia vedieť čeliť. Najmä po posledných piatich rokoch boja proti mafii, keď sa jej chápadlá začali pomaly sťahovať z politického a verejného života. Piťov prípad sa prevalil a my sme opäť svedkami planých ospravedlnení a pokusov zľahčovať situáciu. Je šokujúce, keď sa situáciu pokúša zľahčovať minister vnútra. „Pri všetkej úcte, školská komisia v nejakej škole, v nejakej mestskej časti nejakého samosprávneho celku je pomerne, keď si pozriete ústavu a zákony, veľmi ďaleko od samotnej správy,“ citovalo Roberta Kaliňáka Rádio Viva.
