Zamýšľam sa nad novými slovami, ktoré dnes dosť často používame na označenie človeka. Inšpirovala ma nedávna skúsenosť.
V rámci „preddaňového obdobia“ som dostala potvrdenie o príjme z istej kultúrnej inštitúcie podpísané vedúcim oddelenia ľudských zdrojov. Zarazila som sa. Som ľudský zdroj. Nie zamestnanec, o ktorého sa celkom slušne môže postarať zamestnanecké oddelenie. Ale súčasť zásoby, zásobárne, ktorá sa využíva a o ktorú sa treba starať, pretože alternatívne zdroje tejto komodity sa ešte nevynašli. Nepreháňam, tu sú citáty:
„...odborne pripravené, vzdelané ľudské zdroje“... „ľudské zdroje z vidieka“... obstáť v konkurenčnom boji o kvalitné ľudské zdroje“... „Aby ľudské zdroje mohli byť využité, aby sa stali zdrojom nových myšlienok, musia mať dobré vedenie,“ čítam v novinách (je to zvláštne, ale ak v poslednej vete vymením spojenie „ľudský zdroj“ za spojenie „pracovná sila“, začne mi veta čosi nápadne pripomínať).
Spojenie „ľudský zdroj“ už dávno nepatrí iba do odbornej ekonomickej terminológie. Preniká do bežného jazyka a spolu s ďalšími výrazmi na označenie ľudí - „ľudský materiál“, „ľudský kapitál“, „ľudský faktor“ podporuje modelovanie obrazu odosobneného, materiálneho sveta, ktorý si vystačí s položkami „využitý - nevyužitý, výkonný - nevýkonný, spoľahlivý - zlyhávajúci“.
