Dá sa postoj ministerstva vnútra a ministerstva zdravotníctva, ktoré "vyjadrujú Rudolfovi Schusterovi ľútosť nad ťažkou zdravotnou traumou počas jeho hospitalizácie v roku 2000" interpretovať aj inak?
Inak vonia seno koňom, inak zamilovaným, hovorí Stanislaw Jerzy Lec. To, že mu slovenskí lekári zachránili život, pokladal Rudolf Schuster za ublíženie na zdraví. Žiadal morálne i finančné zadosťučinenie. Dotknuté nemocnice s tým nesúhlasili. O ich vine či nevine mal rozhodnúť súd.
Súd nerozhodol aj preto, že exprezident nechodil na pojednávania. Prečo? Bál sa pán Schuster, že súd by nemocnice a ich lekárov zbavil obvinenia? Bál sa, že by vyšlo najavo, že na jeho zdravotnom stave sa zrejme podpísala aj jeho životospráva? Nech už je akokoľvek, zrejme vedel, prečo nemá o pojednávanie záujem.
Až prišli voľby 2006 a s nimi noví rezortní ministri. A tí bez mihnutia oka predali svojich lekárov, ktorí v tých kritických dňoch a nociach roku 2000 robili pre prezidenta Slovenskej republiky všetko, čo bolo v ich odborných i ľudských silách.
