richádza s výraznou podporou zo strany vlády, je namieste zvýšiť obozretnosť a vziať do úvahy všetky možné dôsledky, nie iba tie, ktoré nám prezentujú politici.
Vláda sa prostredníctvom svojich agentúr stavia do pozície podnikateľa. Proti podnikaniu nemožno za normálnych okolností namietať, ale okolnosti v tomto prípade nie sú normálne. Vláda totiž neutráca a neriskuje svoje vlastné peniaze tak ako podnikatelia na trhu, ale peniaze nás všetkých.
Varovným signálom môže byť príklad z Hranic na Moravě v Českej republike. Spoločnosť LG.Philips, ktorá tu s masívnou podporou vlády vyrábala obrazovky, sa po štyroch rokoch ocitla v konkurze. Továreň musela predať, v súčasnosti sa v nej nevyrába. Česká vláda tak preniesla bremeno neúspešnej investície na všetkých svojich občanov. Podobné neúspechy sa nedajú vylúčiť ani u nás, vláda má totiž pri nakladaní s cudzími prostriedkami inú motiváciu ako podnikateľ. Tou je napríklad mediálne populárna prezentácia počtu novovytvorených pracovných miest. Aký je však skutočný dosah? Vznik pracovných miest v Samsungu tiež zapríčiní zánik pracovných miest u iných podnikateľov.
Pracovnej sily nie je nekonečné množstvo a na Slovensku jej v mnohých odvetviach nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Mnohí investori si musia privážať pracovníkov zo zahraničia. Skúste sa vžiť do pozície podnikateľa, ktorému nový investor vďaka dotáciám na vytvorenie pracovných miest odtiahne kvalitných zaškolených zamestnancov. A tento podnikateľ musí prostredníctvom svojich daní na podporu nového investora prispieť! V prípade Samsungu predstavuje vládna pomoc na jedno pracovné miesto viac ako dva milióny korún, a to v tejto sume nie je zahrnutých ďalších 1,6 mld., za ktoré vláda pripraví infraštruktúru na príchod investora. Spolu sa tak Slováci na jedno pracovné miesto v Samsungu poskladajú sumou skoro 3,5 milióna korún. Keby Samsung tieto prostriedky použil len na výplaty zamestnancov, tak pri súčasných mzdách by mal o výplaty postarané na desať rokov. Na rozbehnutie súkromného biznisu tak jeden investor dostane toľko prostriedkov, koľko dostane ročne z rozpočtu Slovenská akadémia vied a základný výskum dohromady.
Vláda investičné stimuly obhajuje zvyšovaním zamestnanosti. Akoby účelovo pritom prehliada skutočnosť, že najväčším problémom slovenskej nezamestnanosti sú nízkokvalifikovaní dlhodobo nezamestnaní občania, ktorých životnú situáciu investor produkujúci produkty s vyššou pridanou hodnotou nerieši. Ak by sme aj prijali ako argument znižovanie nezamestnanosti, tak túto vysokú štátnu podporu nemožno obhájiť v kraji, kde je miera evidovanej nezamestnanosti päť percent. Vláda i médiá radi operujú sumou, ktorú investor u nás preinvestuje. Čo nám však táto suma hovorí? Absolútne nič, je to kapitál, ktorý patrí investorovi. Jediná podstatná informácia pre občana je suma, ktorou on musí prispieť na projekt zahraničného investora. A v prípade Samsungu to bude 760 korún na každého z nás. Dali by ste dobrovoľne?
Kritici investičných stimulov sú často napádaní za nekonštruktívnu kritiku bez návrhov alternatívnych riešení. Riešenie však je, a pomôže nielen zahraničným investorom, ale aj domácim. Je ním znižovanie daní. Keby vláda neposkytla KIA podporu vo výške 10,6 mld. korún, okamžite sa mohla na jeden rok znížiť daň z príjmu právnických osôb z 19 na 14 percent bez toho, aby to spôsobilo výpadok v štátnom rozpočte. Takéto opatrenie by malo pozitívnejší dosah na podnikateľov i zamestnanosť. Alternatívy teda sú, akurát pre politikov nepredstavujú taký intenzívny okamih slávy, ako poukázanie na okamžité vytvorenie 1200 nových pracovných miest.
Autor: Richard Ďurana (Autor je riaditeľom INESS)
