Čestne môžem vyhlásiť, že som na organizovanom futbalovom zápase nikdy nebol a futbal som nikdy nehral. Napriek tomu mám za istých okolností futbal rád. Pamätám si napríklad Ondrušovu jedenástku z majstrovstiev sveta v Belehrade. Alebo fenomenálny gól zo zadnej čiary Marca van Bastena z nejakých majstrovstiev z prvej polovice osemdesiatych rokov. Pamätám si aj novšie výkony vrátane úspechov slovenskej futbalovej reprezentácie z minulého roka. Môžem teda s čistým svedomím vyhlásiť, že som športový fanúšik, aj keď vlažný, až miestami oziaba. Napriek tomu považujem športové aktivity za významnú súčasť svojho občianskeho života. Samozrejme, hovorím o športových aktivitách svojich spoluobčanov. Zo športového hľadiska som totiž občan pasívny športovec.
Aj keď to vyzerá ako nezmysel, je nás dosť. Dokonca väčšina. Lovec a zberač vo mne spohodlnel, no inštinkty ešte žijú. A tak sme sa my, občania pasívni športovci, stiahli na tribúny a pred obrazovky. O čo menej zavadziame na športoviskách, o to viac nám záleží na výsledkoch športovania iných. V demokratickom svete je to pochopiteľné. Výkon zákonodarnej moci, a teda rozhodovanie o závažných aspektoch kvality svojich životov, delegujeme parlamentu, tak prečo by sme nemohli takto vnímať aj občianske postoje k športovaniu obyvateľstva?
Vy športujete, my povzbudzujeme
Výkony v oblasti športu som teda delegoval trénovaným odborníkom v očakávaní výsledkov, ktoré mi budú robiť radosť. Aj keď je to, na rozdiel od parlamentných volieb, akt postavený na neformálnej dohode, trvám na tom, aby si obe strany svoje záväzky dôsledne plnili, a keď si ich plniť nebudú, nech idú do čerta aj s kopačkami. V oblasti športu je totiž dodržiavanie pravidiel ľahko kontrolovateľnou záležitosťou. Samozrejme, pre tých, ktorí ich dodržiavať chcú, lebo pravidlá sú dôsledné, a uplatňujú sa pred očami verejnosti. Hlavným pravidlom športu je pravidlo čistej hry. Stará rytierska, sedliacka, vojenská, džentlmenská dohoda odvodená od pečatiaceho podania otvorenej ruky. Na tom stojí a padá celý olympijský, ligový, susedský aj individuálny športový svet. Dohoda "vy športujete, my povzbudzujeme" dostáva po boku, keď do hry vstupujú nejaké ďalšie pravidlá, nazvime ich nadštandardnými. No a ak sú tieto pravidlá v rozpore s jestvujúcimi pravidlami, vzniká skutočný problém. Tým by sme mohli považovať tému korupcie napríklad v slovenskom futbale za vybavenú. Ak sa tak nedeje, je potrebné, aby do hry vstúpila zákonodarná a výkonná moc. Hotovo, bodka, tu už nie je o čom.
Ale nalejme si čistého vína aj u nás, občanov pasívnych športovcov radostných. Som naozaj ten typ športového fanúšika, ktorého zaujíma skôr úspech, než šport samotný. Keď sa našim hokejistom darí, rád si o nich niečo prečítam. O reprezentácii aj o individualitách v NHL. To isté platí o našich vodákoch, tenistoch, lyžiaroch. Keď sa im nedarí, iba nad nimi mávnem rukou. Človek je už taký. Potrebuje sa identifikovať s víťazmi. No ale ako sa môžem identifikovať s víťazmi, ktorí fixľujú? Čo sú to potom za víťazov? Môj víťaz musí bojovať čestne, lebo inak ma usvedčuje z toho, že aj ja som nepoctivec. A to si, prosím, vyprosím!
Cudzie štadióny
Pravdaže, tu sa mimovoľne presúvam od bezprostredných športových výkonov k ich predpokladom. K zákulisiu fungovania súťaží, klubov, tréningovému procesu. Dopingové aféry, nečitateľné nominačné a prestupové praktiky a manipulovanie s výsledkami - to je trasovisko, v ktorom by sa utopil aj archanjel, a nebolo by to preto, že si obul kopačky.
