Jeho predchodcovia si pri kľúčových rozhodnutiach európskeho trojuholníka (rada, komisia, parlament) museli často vypočuť oprávnené výčitky týkajúce sa netransparentnosti, a preto je pochopiteľné, že Barroso chce predísť podozreniam. Okrem toho si určite spomína na bezprecedentné odstúpenie celého tímu Jacqua Santera za rozsiahlu korupciu spred ôsmich rokov a prichádza s „európskou iniciatívou transparentnosti“.
Spolu s estónskym eurokomisárom Siimom Kallasom navrhuje registráciu lobistov, ako aj prijatie etického kódexu, ktorý vymedzí mantinely ich správania. V Bruseli v súčasnosti pôsobí okolo 15–tisíc pracovníkov lobingových asociácií, pričom väčšina z nich reprezentuje záujmy podnikateľského sektora. Ak sa budú chcieť registrovať, mali by uviesť základné finančné informácie o klientoch, ktorých pri ovplyvňovaní politík Európskej únie zastupujú, ako aj rozpočet, ktorý majú na túto činnosť k dispozícii. Problémom tohto návrhu je jeho dobrovoľnosť. Keď to totiž lobista nebude chcieť, zaregistrovať sa nemusí. Praktické skúsenosti zo Severnej Ameriky pritom ukazujú, že pri odstraňovaní rizika korupcie sú oveľa efektívnejšie povinné registre. Komisia už okrem toho pre lobistov dobrovoľný register navrhla v roku 1992, ale bez viditeľného úspechu. Dôkazom môže byť už spomínaná rezignácia celého Santerovho tímu.
Nedostatok aktivity však Barossovi pri riešení tejto citlivej problematiky uprieť nemožno. Pred niekoľkými týždňami zverejnil mená 55 špeciálnych poradcov Európskej komisie, čím ukázal, že pred konfliktmi záujmov oči nezatvára. Výsledkom je odchod dvoch poradcov. Prvý čelí v Taliansku podozreniam z korupcie a druhý musel odísť, lebo je členom správnej rady veľkej nadnárodnej firmy.
Predsedu komisie na tento rozhodný krok pravdepodobne inšpiroval prípad známeho bruselského lobistu Davida Earnshawa. Ten istý čas zastupoval záujmy faramaceutických koncernov Novartis a Pfizer a zároveň bol „nezávislým expertom“ Výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a potravinovú bezpečnosť. Keď sa tento očividný konflikt záujmov snažil ospravedlniť tým, že medzi farmaceutickým priemyslom a otázkami verejného zdravia neexistuje súvislosť, vyslúžil si od odbornej verejnosti iba úsmevné reakcie.
Barrosovu snahu o sprehľadnenie rozhodovacieho procesu v rámci európskych inštitúcií je dôležité podporiť a pozorne sledovať ďalší vývoj. Keďže sa do Bruselu prenáša stále viac kompetencií, verejnosť a jej predĺžená kontrolná ruka - novinári by mali mať možnosť poznať, kto stojí za schválením toho-ktorého zákona. Významne by tomu pomohla povinná registrácia lobistov. Tá sa nemôže týkať iba reprezentantov podnikateľského sektora, ale aj zástupcov spotrebiteľských združení a mimovládnych organizácií. Teda všetkých, ktorí sa snažia ovplyvniť rozhodnutia politikov. Jasné pravidlá hry a otvorenosť musia byť pri takej dôležitej a citlivej otázke, ako je lobing, na prvom mieste.
Autor: Milan Šebo (Autor je mediálnym koordinátorom Priateľov Zeme)
