rskej koalície. Je v ťažkej situácii, lebo vie presne, a omnoho lepšie, než mnohí „experti“, ktorí sa s obľubou k týmto témam vyjadrujú, s akými vnútornými problémami SMK už niekoľko rokov zápasí. Vie to nielen preto, že rozumie po maďarsky a dostane sa aj k informáciám, ku ktorým sa „experti“ nedostanú, ale aj preto, že má vlastné skúsenosti s tým, ako funguje stranícka mašinéria SMK vtedy, keď ide o život. To jest keď ide o „fleky“. V tomto sa SMK nijako nelíši od ostatných slovenských strán, je proste v slovenských pomeroch úplne štandardným politickým zoskupením.
Maďarskí nezávislí intelektuáli už niekoľko rokov upozorňujú na nezdravé tendencie vnútri SMK. Na to, že neexistuje skutočný vnútrostranícky diskurz o stratégiách a víziách, že strana pod vonkajším nepriestrelným plášťom uniformity a jednoty stratila schopnosť pružne reagovať na výzvy, že stráca voličov najmä medzi vzdelanou, európsky orientovanou mládežou, že mnohí jej funkcionári na miestnej úrovni bez zábran zneužívali moc v prospech vlastných záujmov, že občianska spoločnosť na južnom Slovensku sa dusí pod ťažkým plášťom jednej strany, ktorá umelo potláča prirodzenú pluralitu názorov.
Maďarskí nezávislí intelektuáli, a vôbec, racionálne zmýšľajúci maďarskí voliči sú však v ťažkej situácii, lebo na výzvu na otvorený, vecný dialóg a spoluprácu nereaguje nielen SMK, ale ani slovenská občianska spoločnosť. O politikoch ani nehovoriac. Otvorené otázky v slovensko-maďarských vzťahoch sa buď neúmerne dramatizujú („je tu koniec sveta! Maďari sa idú odtrhnúť!“), alebo sa naivne bagatelizujú. („Medzi Slovákmi a Maďarmi nie sú nijaké problémy, to len zlý Slota spolu s Durayom vyvoláva napätie.“) Skutočný dialóg neexistuje, iba ak v slabých náznakoch.
Maďarský nezávislý intelektuál, ktorý má dobrý úmysel primať SMK na sebareflexiu, čo by poslúžilo nielen jej, ale celej maďarskej komunite na Slovensku, sa však zháči, keď sleduje tú znášku nezmyslov, čo niektorí slovenskí politici - nezávisle od straníckej príslušnosti - dokážu vyprodukovať v súvislosti s tzv. maďarskou otázkou. Stŕpne, keď vidí, ako nezodpovedne dokážu hrať s maďarskou kartou, pričom sa neštítia do tejto hry zatiahnuť ani úbohých Srbov a Kosovčanov.
Politici, ktorí zvažovali, že pôjdu do koalície so Smerom, HZDS, SNS, teraz spochybňujú SMK, len preto, že sa jej predsedom stal Pál Csáky, s ktorým osem rokov sedeli vo vláde? (Nejde tu len o Vladimíra Palka, lebo podobné „obavy“, i keď nie tak otvorene, sa objavujú aj u iných politikov bývalých vládnych strán). Nie je vari zrejmé, že práve izolácia SMK by viedla k jej radikalizácii? Alebo boli SMK a Maďari dobrí len dovtedy, kým bolo cieľom získať členstvo v NATO a Európskej únii?
Ani premiér Fico nesmie zabudnúť na to, že je premiérom všetkých občanov tohto štátu, aj tých, čo majú maďarskú národnosť, a či sa mu to páči, alebo nie, SMK je za daného stavu politickým predstaviteľom väčšiny Maďarov na Slovensku. Ignorovanie potrieb prihraničných oblastí a ich obyvateľov (Maďarov i Slovákov) by bolo znakom krátkozrakej politiky, ktorá by nesvedčala o štátnickej múdrosti a prezieravosti jej aktérov, či už je to vláda, alebo predstavitelia regionálnych orgánov.
SMK pod vedením Csákyho sa bude v niektorých ohľadoch nutne líšiť od SMK na čele s Bugárom. Čaká ju určite ťažké obdobie. Ktokoľvek by však bol na jej čele, musela by podstúpiť fázu prerodu na modernejšiu stranu, akou je teraz. Slovenská politická elita, ktorá sa považuje za demokratickú a európsku, ako aj slovenská občianska spoločnosť môžu tomuto prerodu pomôcť. Nie tak, že sa budú držať hesla „dobrý Maďar je len poslušný Maďar“, alebo ak budú Maďarov vytláčať na perifériu. Naopak: ak budú ochotní vecne, bez emócií a predsudkov s partnermi diskutovať. Pravda, k takejto vecnej diskusii musí byť ľudsky i odborne pripravená aj SMK.
Autor: Kálmán Petőcz (Autor je politológ, pracuje vo Fórum inštitúte)
