jné komentovanie nového vedenia strany – a možnosťou budúcej radikalizácie SMK.
Bugárovo pokongresové vyjadrovanie je ľudsky pochopiteľné, ale politicky nesprávne a stranícky neprípustné. Aj keď prehra v súboji o kreslo predsedu strany bola tesná a poznanie, že neprehral ani tak s Csákym ako s Durayom, trpké. Zabiť dve muchy jednou ranou sa nepodarí každému. Snaha o odstavenie Duraya z vedenia strany a oznámenie konca vlastnej politickej kariéry o štyri roky výraznou mierou prispeli k tomu, že delegáti kongresu napokon Durayovi kariéru predĺžili a Bugárovi skrátili.
V príbehu voľby nového predsedu SMK nebola úloha Csákyho podstatná, ale krasokorčuliarska. Jeho najväčšou prácou bolo prijať rozhodnutie vstúpiť do ringu. Súboj o kreslo predsedu bol vedený hlavne po osi Bugár - Duray, a nie Bugár - Csáky. Bývalý podpredseda vlády bol viac figúrou ako stratégom. To neznamená, že Csáky po prijatí rozhodnutia kandidovať zostal nečinne sedieť na zadku a jeho zvolenie vybavil Duray. Naopak - platí, že keď sa už Csáky pre niečo rozhodne, ide za tým s povahou buldoga a jeho aristokratické spôsoby, vrátane neukazovania špinavého prádla či deravých ponožiek, zostávajú vtedy úplne bokom. Istou útechou pre Bugára tak môže byť len to, že bojoval proti presile. Pakt Csáky-Duray alebo naopak pritom neznamená radikálnu zmenu kurzu strany. K tej môže prísť pod tlakom iných okolností, ako je iba výmena osôb v kancelárii predsedu. Mimochodom, tak ako Duray použil Csákyho, rovnako Csáky použil Duraya, takže si nie sú nič dlžní.
