íti sociálne. Otázka však znie inak - bude konať ústavne?
Už tri roky sa Ústavný súd trápi s podaním generálneho prokurátora, ktorý namietol nesúlad viacerých paragrafov, týkajúcich sa slobody náboženskej viery, postavení cirkví a ich registrácie s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O dôvodoch podania bolo popísaného už veľa papiera a povedaných mnoho slov, takže postačí stručne - požiadavka najmenej 20-tisíc plnoletých osôb, ktorá je potrebná na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, zamedzuje vzniku malých cirkví a diskriminuje občanov pri uplatňovaní ich práva na slobodu združovania. Právo združovania a slobody náboženského vyznania pritom možno obmedziť iba z dôvodov uvedených v ústave, medzi ktorými však neexistuje početný cenzus.
Napriek verejne známemu stanovisku generálneho prokurátora parlament nedávno podmienky na registráciu cirkví sprísnil. Podstatne. Na registráciu už nemá stačiť súhlas najmenej 20–tisíc občanov, ale najmenej 20–tisíc občanov členov cirkvi. S návrhom poslancov za stranu Smer a HZDS súhlasili poslanci všetkých strán s výnimkou Strany maďarskej koalície. Sprísnenie požiadavky na vznik nových cirkví a náboženských spoločností odôvodnili tým, aby sa zamedzilo prípadnému zneužitiu výhod, ktorými zaregistrované cirkvi disponujú. Sú nimi napríklad príspevky štátu na platy duchovných či prevádzku cirkevných škôl. Poslanci vraj majú preto „legitímne právo určiť registračné podmienky, ktoré spĺňajú tie náboženské subjekty, ktorých vieru vyznáva nie zanedbateľný počet občanov“. Inými slovami, poslanci majú právo určiť, čo je zanedbateľný počet a čo už nie. Tentoraz a pre túto príležitosť je to 20–tisíc členov. Na registráciu politickej strany určili iné počty aj pravidlá - potrebných podpisov je o polovicu menej a nemusia to byť výlučne členovia strany, ale stačia iba jej sympatizanti, ktorí navyše nemusia byť ani plnoletí, ani mať trvalý pobyt na Slovensku.
