Nadpis v časopise Eurotelevízia - Zúfalé, ale za vodou. V inom periodiku čítam článok „o ľuďoch, ktorí sú za vodou“ a dozvedám sa aj to, čo treba robiť, „aby bol človek naozaj za vodou“. Zdroj tvrdí, že taký človek „musí mať vybudované zázemie, stabilne vysoký príjem, a najmä musí premýšľať“.
No, dosť abstraktná definícia, internetoví diskutéri a blogeri sú konkrétnejší. Podľa niektorých „za vodou“ je ten, kto má 50 „melónov“ (rozumej miliónov), ale stačí aj 49, pre iných je zas človek za vodou miliardár, ktorý „už iba kontroluje a žije z renty“. Napriek nejednote názorov na veľkosť cifry význam frazeologizmu je z kontextov jasný - „byť za vodou“ znamená byť (doživotne?) finančne zabezpečený. V spravodajskej publicistike sa spojenie používa aj v širšom význame „prekonať prekážku, zlú situáciu“ - „Slovnaft je za vodou“, „firma ešte nie je za vodou“, „Slovensko stále nie je za vodou“ .
Trocha to asociuje povodňový stav, ale nepredpokladám, že táto publicistická fráza vznikla ako dôsledok globálneho otepľovania a ekologickej krízy. Motiváciu na vznik možno hľadať skôr v starom, v slovníkoch zachytenom obraznom spojení „držať sa nad vodou“ a v symbolike vody ako hranice, ale aj prekážky. Držať sa nad vodou, brániť sa duchovnému či materiálnemu úpadku je pre človeka stará a bežná realita. Byť pod vodou je zlé. Potápači síce poznajú aj krásu dna, no potápačov je málo. Dostať sa za vodu, na druhý breh rieky alebo za more, za oceán, človeka zas oddávna lákalo. Hnala ho túžba za poznaním, nádej na nový začiatok a často aj nevyhnutnosť sebazáchrany, takže, kto bol za vodou, bol už z najhoršieho von.
