Hlavné čiary mocenského zápasu v HZDS, ktoré nemožno zatiaľ vylúčiť, sú najmenej dve. Prvou môže byť pokus o puč niektorých ľudí z vedenia strany a snaha poslať Mečiara z výkonnej politiky do politického dôchodku. Druhou dohoda - skutočnosť, že predseda Vladimír Mečiar bude mať po 14 rokoch opäť protikandidáta, by tak poukázala na štandardnosť a demokraciu vládnej strany.
Šance Vetešku prázdninovať už ako predseda strany sú veľmi malé. Z viacerých dôvodov. Mečiar je na tom síce zdravotne horšie ako Veteška, keďže srdcové problémy sú predsa len onakvejšie ako nezdravé kĺby, ale povahovo oveľa lepšie. Ak vylúčime druhú čiaru mocenského zápasu vnútri strany, teda, že ide o kandidatúru Vetešku s tichým súhlasom Mečiara, potom nič iné ako pokus o stranícky puč nemôže lepšie zobudiť Mečiarovu buldočiu povahu. Elektra je „ošetrená“, zrušenie ním vydaných amnestií tiež, takže sa môže opäť a naplno prejaviť v súťaži o post predsedu strany. V takom prípade to aj nepochybne urobí, a to všetkými možnými aj nepredstaviteľnými spôsobmi, ktoré dokáže vymyslieť len on. Ak je vo forme.
Kandidát Veteška má pravdu v tom, keď dôvodí, že hnutie neustále stráca voličov. Od roku 1992, keď sa HZDS prvýkrát zúčastnilo na voľbách až po tie minuloročné, ich stratilo viac ako milión. Veteška a spol. to však nevyriešia aj preto, lebo ide o tzv. prirodzený úbytok, ktorý povedie až do takpovediac úspešného konca, teda najskôr mimoparlamentného priestoru a následne k zániku hnutia. Na získavanie nových voličov je majstrom ktosi úplne iný.
