. V tomto prípade najmä práva na priaznivé životné prostredie, ktorého súčasťou je zároveň povinnosť každého vrátane vlády chrániť ho a zveľaďovať. Na strane druhej je to odpudzujúce – vláda tu rozhodne nie je na to, aby robila z ľudí hlupákov a vazalov, ale jej úlohou je spravovať veci verejné v záujme verejnosti a v jej prospech.
Súčasný konflikt medzi vládou a ochranármi nie je témou ani súčasťou celospoločenskej diskusie. Nie je totiž veľmi zrozumiteľný. Obe strany v ňom používajú mnoho odborných výrazov, argumentujú rôznymi výsledkami rôznych konferencií či stanoviskami v spoločnosti zväčša neznámych organizácií, pôsobiacich aj za humnami Slovenska. V pohostinstvách, a to bez ohľadu na cenové skupiny, sa diskutuje najmä o tom, kto s kým, prečo a začo, ale nie o záveroch štúdií WWF či ŠOP a NLC, misie UICN či vyhlásenia ZCLS.
Konflikt medzi vládou a ochranármi má dve hlavné roviny. Prvou je odborno-právna, druhou ľudsko-občianska. Prvá rovina zostáva stále tajničkou – obidve strany síce tvrdia, že postupujú v súlade so zákonmi, ale každá z nich zákony číta inak a inak si ich aj vysvetľuje. A tí, čo majú právomoc spor posunúť vpred – Slovenská inšpekcia životného prostredia, prokuratúra a súdy - možno radšej, možno na príkaz - stále mlčia. Na rozdiel od ťažobných strojov, ktorých rev v Tichej doline občas umlčia iba aktivisti.
Druhá rovina je oveľa jednoduchšia. Netreba k nej odbornú terminológiu, právnickú ekvilibristiku ani ďalšie grify a úskoky. Vrátane politických, ako to predviedol minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa: „Videl, ako jeden z aktivistov zabránil v práci stroja na ťažbu dreva. Minister sa ho pýtal na biotopy, ktoré chráni. Absolútne nevedel odpovedať, konštatoval Jureňa,“ podľa agentúrnej správy a dodal, že v doline bránia práci lesníkom zaplatení komparzisti.
Podľa ministra Jureňu majú právo brániť v humpľovaní Tichej a Kôprovej doliny iba tí, čo dôverne poznajú tatranské biotopy. A tí, čo ich nepoznajú, majú trčať doma a nestarať sa do záležitostí štátu, presnejšie vlády. To nie je nijaký žart, to je už diagnóza - pekár z Malaciek má piecť chlieb a platiť dane, o Tatry sa postará vláda. Mimochodom, prečo Jureňu polícia z lokality nevyviedla rovnako ako aktivistov, keď sa dopustil rovnakého priestupku? Lebo medveď? Nie - lebo minister.
Spor o 4. ochrannú zónu v Tichej a Kôprovej doline nie je sporom o pár tisícok kubíkov dreva či vyhnanie lykožrúta. Je sporom o podstatu – ďalší kus prírody má ustúpiť ľudským záujmom a pudom, človečine. Platí pritom staré známe – keby chcela vláda Roberta Fica zúžiť ochranu Tatier, urobila by to tak, ako to robí teraz – výmenami neposlušných ľudí a spochybňovaním aktivistov i ochranárov.
Je to spor o charakter krajiny - medzi občianskymi aktivistami a politickými lykožrútmi občianskej spoločnosti. Vybrať si je ľahké.
