v, ako aj politických strán tvoriacich vládnu koalíciu. Vláda Slovenskej republiky musí konštatovať, že takýmto postupom dochádza k porušovaniu základného práva verejnosti na prístup k objektívnym informáciám, ktoré nespochybniteľne korešponduje slobode tlače“. Hoci má vyhlásenie vlády viacero posolstiev, spoločné majú jedno - nepatria k záležitostiam vlády.
Ide však o vládny útok na slobodu prejavu a jej siamské dvojča - slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie. Vláda tento zápas prehrá - v krajine, ktorá je členom Európskej únie a teda v nej platia európske pravidlá a normy, to jednoducho nemôže byť inak. Stačí pripomenúť koniec dvoch všeobecne známych káuz - spisovateľ Ľubomír Feldek/minister kultúry Dušan Slobodník a novinár Martin Klein/arcibiskup Ján Sokol. V oboch prípadoch žalovaní spory najskôr na Slovensku prehrali, ale v Európe definitívne - aj nad Slovenskom - vyhrali.
Existuje viacero rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých možno označiť súčasnú iniciatívu vlády - diktovať médiám čo majú uverejniť - za odsúdenú na neúspech. Povedané slovami súdu, hoci prispôsobené na aktuálnu situáciu - demokracia nie je formou vlády iba pre ňu, jej predstaviteľov a politické strany tvoriace vládnu koalíciu. Pretože popretie základných práv a slobôd občanov v mene záujmov vlády, jej predstaviteľov a politických strán tvoriacich vládnu koalíciu, je zároveň popretím demokracie.
