Veľa sa už povedalo o písaní kníh. Kto, kedy, ako dlho a v akej polohe píše. Menej sa hovorí o tom, aké to je knižku dokončiť. Cesare Pavese ten pocit prirovnal k "puške po výstrele, ktorá sa ešte chveje a dymí... pretože si vypálil nielen to, čo o sebe vieš, ale aj to, čo tušíš a predpokladáš".
Minulý týždeň som odovzdal do tlačiarne nový román. V deň, keď som bol s korektúrou hotový, zoznámil som sa s človekom, ktorý pôsobí v biznise. Nasledoval zvyčajný rozhovor: "A čo robíš ty?"
"Ja píšem."
"Ale čo robíš naozaj? Písať vie každý."
"Ja iba píšem. A som na to hrdý."
"Fakt? Zvláštne. Ja som kedysi tiež... slohy a tak... Ale potom som začal robiť niečo ozajstné. Prácu. Chápeš?"
Tak trochu.
Láska ku golfu
V krajine, kde prezident nevie povedať bez papiera rozvité súvetie a väčšina moderátorov neovláda modernú spisovnú slovenčinu, ťažko očakávať úctu k písanému slovu či k jazyku vôbec. Navyše mýtus o slovenskom spisovateľovi ako arogantnom bradatom alkoholikovi s mastnými dlhými vlasmi a vo vyťahanom svetri vo verejnosti pretrváva. Žijeme v ére, keď byť ukrajinským štylistom znamená získať okamžite viac mediálnej pozornosti ako všetci spisovatelia jednej generácie dokopy.
Na každom rohu počujem vyznania lásky ku golfu alebo k pilatesovým cvičenia, až mám dojem, že sú to nové národné športy, ale vážne si neviem spomenúť, kedy som niekoho počul povedať, že miluje písanie a čítanie. Ešte aj mnohí priatelia, s ktorými som si kedysi knižky vymieňal a diskutoval o nich, mi o dekádu neskôr hovoria: "Beletriu už nečítam. Som na ňu pristarý. Občas chytím do ruky literatúru faktu, odborné veci, ktoré potrebujem v práci. Romány nechávam manželke."
Štatistiky potvrdzujú, že literatúru čítajú častejšie ženy. Som tridsaťročný muž, a predsa si bez prózy neviem predstaviť život. Hltám jeden súčasný román za druhým a silnie vo mne presvedčenie, že svetová literárna scéna nikdy nebola pestrejšia a zaujímavejšia ako dnes.
Držať spolu
S viacerými zahraničnými autormi som sa zhodol v tom, že k funkciám spisovateľa pribudla jedna staronová - propagovať čítanie kníh aj ich písanie, podobne ako v devätnástom storočí, keď aj na naše územie prenikli prvé distribúcie. Ľudia, ktorí radi píšu a čítajú, si uvedomujú potrebu držať spolu a obraňovať svoje médium. Nie náhodou vznikli v uplynulých rokoch toľké kluby čitateľov. Vynikajúce nové literárne časopisy, založené mladými spisovateľmi, ako Der Freund v Nemecku alebo The Believer v USA, zasa odmietajú publikovať negatívne recenzie. Chvália a propagujú knihy, ktoré považujú za dobré, a o zlých sa radšej nezmieňujú, než aby ich zhadzovali.
