Žalujúci sudcovia považujú v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania to, že ich kolegom zo Špeciálneho súdu štát pridelil väčšie požitky ako ostatným všeobecným sudcom. Preto žiadajú od parlamentu, aby im nahradil škody, ktoré týmto údajne utrpeli.
V podstate nejde o nič iné, ako o pokračovanie vojny proti existencii Špeciálneho súdu. Vypovedal ju minister spravodlivosti Štefan Harabin spolu s HZDS, ktoré ho do ministerského kresla posadilo. Prvým útokom vedeným šéfom spravodlivosti bola jeho požiadavka na sudcov, notárov, advokátov, akademikov a ďalších, aby sa vyjadrili „k otázke ústavnosti Špeciálneho súdu, a to zvlášť z pohľadu s tým spojenej zrejmej existencie dvoch skupín sudcov, z ktorých jednu tvoria sudcovia za zvýšenú kompenzáciu a iné výhody kooperujúci s vládou, a druhú sudcovia s vládou nekooperujúci, a preto ňou trestaní nižšími platmi a menšími výhodami tak, ako to uvádza Súhrnná správa z Medzinárodnej konferencie o súdnictve, ktorá sa uskutočnila v dňoch 25. - 27. mája 2000 v San Franciscu“.
Je fajn, že si slovenskí sudcovia pamätajú alebo vybrali z archívu správu z Ameriky, keďže sa takmer unisono zhodli, že im výhody špeciálnych sudcov veľmi prekážajú. Skvelé je tiež poznanie, koľko je v krajine ústavných sudcov, keď napríklad aj v Martine či v Senici okresní sudcovia rozpoznali a rozhodli, že existencia Špeciálneho súdu je v rozpore s ústavou.
Druhý útok proti Špeciálnemu súdu i Úradu špeciálnej prokuratúry začalo ministerstvo spravodlivosti predložením návrhu zákona o ich zrušení. Obidve inštitúcie zatiaľ prežili iba preto, lebo Harabina ante portas zastavil samotný predseda vlády Robert Fico. Návrh zákona však neskončil na smetisku. Ministerstvo síce odmieta názory o tom, že sa podieľa na uvedených žalobách, nedokáže však poprieť, že vychádzajú práve z jeho pripraveného a odmietnutého návrhu zákona. V jeho dôvodovej správe je totiž uvedené, že súdy budú musieť žalujúcich sudcov „odškodňovať cez inštitút náhrady škody štátu za prijatie diskriminačnej normy voči nim a zvýhodňujúcej inú kategóriu sudcov. Žalujúcej strane stačí totiž preukázať tie skutočnosti, z ktorých možno rozumne predpokladať, že došlo k jej diskriminácii“. To, čo minister použil možno ako varovanie, zobrali sudcovia ako návod na podanie žaloby. Kto vypracoval jej manuál, je už iba detail.
