amená zároveň aj návrat komunistických manierov vrátane tzv. papalášstva a bezohľadnosti, nemožno už hovoriť o nepríjemnosti, ale o návrate hlboko pred November 1989.
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová, minister spravodlivosti Štefan Harabin a minister zdravotníctva Ivan Valentovič sú ministrami, o ktorých sa za desať mesiacov po nástupe do funkcie vôbec nehovorí o ich kvalitách v súvislosti s vedením rezortov, ale veľmi o ich majstrovstve vo využívaní tzv. pôžitkov, ktoré im ako členom vlády prináležia. Voči ministrovi spravodlivosti Harabinovi už dvakrát konal parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, a to z dôvodu jeho zaobchádzania so služobným autom. V prvom prípade išlo o požičiavanie dispozičného auta ministerstva spravodlivosti jeho synovi, ktorý v ňom podľa zverejnených informácií prevážal kamarátov. V prípade druhého konania išlo o auto pridelené ministrovi Harabinovi Úradom na ochranu ústavných činiteľov, ktoré minister v čase, keď bol v Taliansku, požičal manželke. Aj so šoférom.
Ako je známe, výbor v oboch prípadoch konanie voči ministrovi spravodlivosti zastavil. Stačí k tomu naozaj iba málo – niektorý z členov výboru to musí navrhnúť a o návrhu následne poslanci hlasujú. Keďže vo výbore majú väčšinu zástupcovia vládnej koalície, výsledok býva vopred čitateľný – niektorý z návrhov opozičných poslancov schváliť síce môžu, ale návrh koaličného poslanca schváliť musia. Dôvod na zastavenie konania bol v oboch prípadoch ministra Harabina rovnaký – pôžitky členov vlády sú „určitou kompenzáciou za niektoré nepriaznivé dosahy v súkromnom a rodinnom živote, ktoré náročnosť funkcie člena vlády so sebou prináša“. Podobne sa skončilo rokovanie výboru aj v prípade ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča.
