Jeden jazykový tik je takzvaný „stávkový“. Realizuje sa zvyčajne v krčme (alebo v inom nezáväznom prostredí), kde sa dvaja napríklad hádajú, či je spisovné slovo zázvor alebo ďumbier, pretože si chcú objednať plechovku piva s anglickým nápisom „ginger beer“.
Jazyková poradňa býva v tom čase už zavretá, a tak sporiaci sa telefonujú nejakému známemu - učiteľovi slovenčiny, redaktorovi, spisovateľovi a podobne, aby ich rozsúdil.
Ten to buď vie a prípad rýchlo vyrieši, alebo sa botanike práve nevenuje, no v tom okamihu sa ocitne v tiku profesionála, ktorému profesionálna česť káže problém vyriešiť, a siahne po slovníku. Potom z neho kamarátom číta a vysvetľuje trasu názvu rastliny Zingiber officinale - ďumbiera lekárskeho z jazyka Pali (uvádza Webster) cez gréčtinu, latinčinu a maďarčinu až na Slovensko (uvádza Slovník súčasného slovenského jazyka). Vzápätí musí vypátrať trasu synonymného výrazu „zázvor“, ktoré sa k nám dostalo neskôr prostredníctvom češtiny.
A hoci stávku nik nevyhrá, predsa len ten, kto uprednostňoval slovo ďumbier, má jedno plus.
Iný typ jazykového tiku možno nazvať „učiteľský“ alebo „opravovačský“. Je typickým znakom profesionálnej deformácie. Musím sa priznať, že mu sama podlieham, preto viem, ako funguje.
Spúšťačom takého tiku je zvyčajne alergia na chronické jazykové chyby. A tak, ak počujem, že niekto „predáva cenu“, nemôžem si pomôcť a hneď zasiahnem, že cena sa nepredáva, ale odovzdáva, človek sa „nechová“ tak alebo onak, ale správa sa (chovajú sa domáce zvieratá), kniha na prečítanie sa „nedoporučuje“, ale odporúča, „užité“ umenie sa neužíva, ale prináša úžitok, takže je úžitkové.
