NS a HZDS na úkor víťaza volieb je obyčajnou búrkou v nočníku, ktorú si Robert Fico pre zaneprázdnenosť s budovaním lepších zajtrajškov všimne iba ak z koaličnej povinnosti či zdvorilosti.
V čí prospech má slúžiť oznámenie Jána Slotu po stretnutí s Vladimírom Mečiarom, nie je možné dokázať, ale ani ťažké uhádnuť. Ján Slota to nie je. Iste by neprotestoval proti tomu, aby rezort obrany patril SNS, ale uzná, že keď sa nedá, tak sa nedá. Vladimír Mečiar je iný druh politika – ten keď musí, tak musí.
Jedným z posledných príkladov je jeho kreativita pred snemom HZDS - vyhlásenia a postupy. Kandidatúra Viliama Vetešku, ktorý sa s podporou niekoľkých členov strany odvážil postaviť proti Vladimírovi Mečiarovi verejne a bez jeho súhlasu, prebudila v predsedovi hnutia pomaly už zabudnuté pudy. Počas kariéry mal doteraz iba jedného protikandidáta na post šéfa hnutia - bolo to už síce dávno a tiež v úplne inej politickej konštelácii, Mečiarove spôsoby však zostali rovnaké aj po mnohých rokoch. Tak ako najskôr použil a potom odhodil Milana Kňažka – najznámejším príkladom zrejme zostane Kňažkov prejav v STV, v ktorom obvinil Verejnosť proti násiliu zo snahy cenzurovať predsedu vlády Mečiara – podobne použil a odhodí aj Viliama Vetešku - najznámejším príkladom použitia Vetešku zase zrejme zostane jeho ustanovenie za volebného lídra, ale iba v medzivolebnom období. Sú jednoducho veci, ktoré stále dokáže vymyslieť Len On a nikto iný.
