„Spisovateľ má byť zrnkom piesku v štátnej mašinérii.“ Tvrdil to Graham Greene, veľký anglický spisovateľ, jeden z najväčších špiónov ľudskej duše 20. storočia.
Bol presvedčený, že spisovateľ nemôže prijímať od štátu žiadne výsady, „jediná výsada, na ktorú si môže umelec robiť nárok, je nelojálnosť“.
Graham Greene, ktorý precestoval a zmapoval množstvo krízových krajín sveta, dával vo svojich románoch človeku nádej iba v čistej prázdnote jeho pravej a poctivej skepsy. V románe Ministerstvo strachu predviedol svoje majstrovstvo par excellence. Je to špionážny román s takou vnútornou drámou, že nie je náhoda, že kritici Greena označovali aj za Dostojevského 20. storočia – avšak typickú „ruskú dušu“ by ste uňho hľadali márne.
Dejiskom Ministerstva strachu je bombardovaný Londýn roku 1943. A takmer výlučným hrdinom je Artur Rowe, človek, ktorého životom sa tiahne akási sebazničujúca niť vlastného súcitu.
