Problém je asi v tom, že nielenže ponúka, ale priamo vnucuje a človek nikde neunikne jej chápadlám. To som zažil na vlastnej koži. Náš syn Matúš ešte ani poriadne nebol na svete a už nám pri bráničke zvonili rôzne nečisté sily v podobe poisťovacích agentov, ktoré sa ho chceli zmocniť. Dušu za poistenie, nech sa páči, tu podpíšte.
Informácia o tom, že nejaká čistá, ešte nepoistená duša sa ocitla na svete, sa naozaj šíri rýchlo, mne osobne úplne utajenými kanálmi. Akoby ich nebolo dosť, ešte aj v práci som stretol takéhoto prehovárača. Na dôkaz toho, že úrazové poistenie je užitočné, vztýčil na mňa odrezaný prst. Nepomohlo. Keď má človek dvadsať a odreže si prst, tak je podľa mňa absolútny nešikovník. Alebo robil opitý.
"My sme nikdy neboli poistení, ani rodičia, ani my."
"Aha, vy ste takí odvážni, čo?"
"Nie, len sa nám nechce niekomu dávať peniaze, aby nám ich potom zase vrátil." A keď nám ich nevráti, tak ich dá takým nešikovníkom, ako si ty.
Ale týmto to neskončilo. Ďalší, keď videl moju Škodu 100 L, tak hneď spustil, čo si nekúpim nejaké poriadne auto na lízing.
"A koľko by to stálo mesačne?" zaujímal som sa.
Chvíľku počítal a výsledok bol na svete: "Deväťtisíc na šesť rokov."
"Super. Zarobím desať, deväť dám na auto a za tisícku zaplatím elektrinu, vodu, plyn, odvoz smetí, nájom, potraviny a oblečenie pre troch ľudí."
Ja fakt neviem, čím ľudia rozmýšľajú, keď sa im zdá byť lepšie žiť na dlh. Skrátka ich zlákajú všetky tie moderné, vyleštené, dokonalé veci, musia ich mať, musia a to hneď! Apage, satanas!
