Jednoznačne nemožno ani povedať, či Hollywood nenatáča filmy typu Hotel Rwanda a Shooting Dogs len preto, lebo si potrebujeme liečiť svoje nahlodané svedomie, keďže sme Afrike nepomohli, keď pomoc potrebovala. A tak trochu nejasné je i najnovšie znovuobjavenie afrického kontinentu Západom. Možno ide o úprimnú snahu pomôcť, no rovnako je možné, že Západ chce len vypáliť rybník Číňanom, ktorí na Afrike čím ďalej, tým viac zarábajú.
Šéfovia štátov G8, ktorí sa budúci týždeň stretnú v Heiligendamme, v Nemecku, nám o svojich plánoch azda prezradia viac. Dosiaľ plánujú zvýšenie dotácií pre Afriku, tie by do konca desaťročia mali dosiahnuť výšku 25 miliárd dolárov. Tomu úmerne by mala byť do roku 2015 o polovicu znížená miera chudoby. Inovatívnou myšlienkou politikov G8 je zapojenie západných súkromných investorov do rozvojovej pomoci Afrike, keďže Afrika nepotrebuje len vrecia s proviantom, ale predovšetkým pracovné príležitosti. To potvrdil i Muhamad Yunus, nositeľ Nobelovej ceny za mier. Podľa Yunusa nerobíme žiadnu rozvojovú politiku, ak hladnému zas a znova darujeme niečo na jedenie, ale ak si hladujúci z vlastne nadobudnutých zdrojov jedného dňa môže popri obede zaplatiť i večeru, tak sme dosiahli pokrok. Nuž a štáty G8 tvrdia, že by tento pokrok naozaj rady dosiahli, preto treba do Afriky pritiahnuť veľkopodnikateľov.
Načo sa však pri týchto úvahách zabúda, je fakt, že investori nie sú žiadne samaritánske spolky, ich primárnym záujmom je zarobiť. A zarobiť sa dá tam, kde je stabilita a pokoj. Preto sa dá predpokladať, že investori si v Afrike budú vyberať hrozienka z koláča, teda krajiny ako Maurícius, Lesotho, Ghana, zatiaľ čo problémové a zároveň najchudobnejšie krajiny, ako je Sudán, Etiópia, Somálsko ostanú nepovšimnuté. Číselne budú investície možno sedieť, čo však nebude súhlasiť, budú údaje o miere chudoby.
