ajú nič iné, ako žiadali na sklonku minulého roka. A možno preto, lebo ľudovo povedané – netreba maľovať čerta na stenu.
Predchádzajúci návrh skončil v októbri 2006 už v prvom čítaní. Bolo by vhodné, keby súčasný návrh na zmenu ústavy skončil rovnako, prípadne ešte skôr, teda už jeho nezaradením do programu schôdze. Asi by to však nebolo správne, pretože každý navrhovateľ by mal mať právo, aby sa jeho návrh aspoň prerokoval v prvom čítaní, a nie hneď zmietol zo stola. Čo je zrejme aj argument koaličných poslancov – rokovať o návrhu možno budú, ale posunúť ho asi odmietnu a schváliť nestihnú.
Návrh má tri body a ich podstatou je zúžiť imunitu poslancov parlamentu a ústavných sudcov. V prvom z nich sa navrhuje, aby parlament už nevydával súhlas na trestné stíhanie poslanca. V druhom bode sa navrhuje zrušiť možnosť poslancovi odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie. Tretí bod návrhu hovorí o tom, že sudcu ústavného súdu nemožno za jeho rozhodovanie trestne stíhať a odbúrava sa potreba predchádzajúceho súhlasu s trestným stíhaním sudcu. Spoločným znakom navrhnutej novely je to, že „trestné stíhanie bude podobne ako u všetkých ostatných občanov závisieť len od vyhodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní a bez akýchkoľvek možností ovplyvňovať ich rozhodnutie zvonku“.
Návrh opozičných poslancov ako celok nie je zlý, ale napriek tomu by mal skončiť ako predchádzajúci, teda neposunutím do druhého čítania. Dôvod je prostý, posledné dva návrhy týkajúce sa imunity poslancov, o ktorých parlament rokoval až do záverečného hlasovania o návrhu ako celku, skončili nie zúžením, ale rozšírením imunity. A to aj napriek tomu, že v prvom prípade niekoľko slov z ústavy vyčiarkli a v druhom doplnili.
