Toto sú dospelí muži so samopalom v jednej ruke a Koránom v druhej, čo rabujú a ničia všetko, čo im príde do cesty. Takýto obraz desí. A také je palestínske pásmo Gazy dnes. Jeho premena na Hamastan sa zrejme neodvratne priblížila. A s ňou sa výrazne vzdialila šanca Palestínčanov na vlastný, uznávaný a stabilný štát. Namiesto toho sa hovorí o tom, že Palestínčania sú tak hlboko rozdelení, že by mali mať dva štáty. Jeden v Gaze a druhý na západnom brehu. Kto im ich však pomôže vytvoriť, je otázne. Ak to totiž bude takto pokračovať, od Palestínčanov a ich „veci“ dajú ruky preč aj najväčšie naivky.
Pritom sa na chvíľu zdalo, že všetko je na dobrej ceste. Z Gazy odišli Izraelčania, na palestínskych územiach boli slobodné voľby, ktoré ako sa dnes ukazuje, vyhralo skutočne obskúrne zoskupenie Hamas a prehralo, ako je dnes tiež zrejmé, slabé, skorumpované a v zásade tiež násilné hnutie Fatah. A potom sa dali dohromady, aby palestínskym civilistom zlepšili život. Namiesto toho sa Gaza premenila na peklo. A paradoxne k tomu prispeli Západom ospevované slobodné voľby. Bolo to tiež západné opojenie veľkými ideálmi a viera v to, že ľudia sú polepšiteľní. Vďaka tomu vo voľbách mohli kandidovať ukážkoví teroristi, čo len na pár hodín odložili zbrane. To, že sa potom medzinárodné spoločenstvo zháčilo a začalo vládu Hamasu ignorovať, kde sa dalo, už nestačilo. Naopak, len u skalných hnutia posilňovalo dojem, že oni sú tí praví bojovníci za palestínsky štát.
