Zriedka prebiehajú rokovania NATO s Ruskom tak pokojne, ako prebiehali minulý týždeň. V Bruseli sa uvoľnene diskutovalo o raketovom obrannom systéme, o plánoch USA v Poľsku a v Česku a aj o novej ponuke Vladimira Putina využívať v Azerbajdžane radarové zariadenie Gabala spoločne.
Už na stretnutí G8 v Nemecku vyrukoval Putin s touto ponukou, ktorú George Bush označil za zaujímavú, a jeho ministerka zahraničných vecí Riceová za prekvapujúcu. Pritom už vtedy bolo jasné, že nie Azerbajdžan ako samotná ponuka je zaujímavá, ale skôr fakt, že Putin chce o obranných systémoch s NATO vecne diskutovať.
Začiatkom júla sa chystá Putin dokonca do USA na priateľské stretnutie s Bushom, kde by sa v bilaterálnych rozhovoroch malo o obrane spojencov NATO rokovať ďalej. Zmena Putinovho tónu je naozaj prekvapujúca, i keď nie celkom nepochopiteľná.
V politike sú vždy niektoré vývojové trendy predvídateľné a niektoré zas vysoko neisté. Ak si Putin môže byť niečím pomerne istý, tak výsledkami parlamentných volieb, ktoré v decembri s vysokou pravdepodobnosťou vyhrajú jemu blízke kruhy. V Rusku neexistuje takmer žiadna politická opozícia, preferencie Putinovej strany sú vysoko uspokojivé, ďalšia Putinova profilácia ako politika, ktorý sa odvážil postaviť Západu, teraz nie je z pozície vnútropolitického vývoja prioritná. Rozhodujúca začína byť naproti tomu nejasná budúcnosť regionálnych konfliktov za horizontom ruských hraníc. Nemalé starosti Rusku určite spôsobuje vývoj v arabskom a moslimskom svete. Západným veľmociam sa nedarí upokojiť ani Irak, ani Afganistan, v Uzbekistane sú už tiež veľmi aktívni islamskí teroristi, ak by odtiaľ preskočila iskra terorizmu na ruské územie, na ktorom žije vyše dvadsať miliónov moslimov, má Moskva vážny bezpečnostný problém. Vývoj v Teheráne, ako i orientácia Pakistanu sú z dlhodobého hľadiska taktiež neisté. Okrem toho rastie na východných hraniciach Ruska čínsky kolos, s ktorým si Rusko nebude samo môcť merať sily.
