Drevo bol odjakživa môj obľúbený materiál. Tak ako pre niekoho iného železo, hlina alebo skaly. Stará povedačka hovorí, že sa netreba chytať dreva, ktoré má na konci železo, lebo z toho pozerá iba robota. Čiže sa netreba chytať sekery, čakana, kosy, motyky, kladiva, dláta atď. Dnes by bolo treba tú povedačku upraviť, lebo robota začala pozerať aj z väčšiny zariadení, ktoré sú poháňané elektromotorom, prípadne spaľovacím motorom. Človek si chcel ušetriť prácu, a namiesto toho sám seba prinútil robiť celý deň s hučiacim a nebezpečným strojom. Jediné, čo sa zmenilo, je produktivita práce. Ilustračné haiku: Muž pracujúci na kyvadlovej píle Letokruh stromu / rýchlo kríži letokruh / okružnej píly.
Len tak som načrel do pamäti a spomenul som si na niektoré ľudové prirovnania, ktoré súvisia s drevom. Napríklad: No ty si ale drevo! Alebo: mocný ako buk. Trasie sa ako osika. Spí ako poleno. Urastený ako jedľa. Ošarpaná ako lipa na jeseň. Tenká ako prútik. Môžeš na ňom drevo kálať. Jedno zaujímavejšie ako druhé.
Napríklad buk naozaj pôsobí ako mimoriadne mocný strom. Má totiž hladkú kôru a pod ňou sa mu ako keby črtali mocné svaly. Aj je dosť tvrdý a hustý. Ale ak smreky vietor vyvracia z koreňov, tak buky láme. A keď sa do neho pustí taká biela gumovitá huba, tak ho rozpolí na dĺžku lepšie ako štiepacie kliny.
Drevo môžeme označiť za nešikovné, no len z toho hľadiska, že iba stojí a zdanlivo nič nerobí (kto nič nerobí, nič nepokazí a preto si zaslúži odmenu). No za neohybné sa rozhodne vyhlásiť nedá, to závisí skôr od priemeru. Alebo od veľkosti ohýbacej sily. Dievčina tenká ako prútik bude určite aj šibká a ohybná ako prútik. A prútik je nepochybne tiež drevo.
