Bol stelesnením filozofie, "rozšírenej v západných demokraciách, kde filozofia prichádza s ponukou príjemnej či bojovej výmeny presvedčení pri obede s pánom Rortym".
Na rozdiel týchto francúzskych filozofov nepovažoval Richard Rorty filozofiu za druh poznania, ale za spôsob rozprávania. Podľa neho by filozofia mala, berúc do úvahy súčasný stav vedy, politiky a umenia, ovplyvňovať spôsob, akým ľudia o svete rozmýšľajú a ako o ňom hovoria. Domnieval sa, že filozofi by spravili lepšie, keby sa prestali sporiť o to, ktorá teória pravdy je lepšia ako všetky ostatné a skôr by sa venovali vytváraniu slovníkov, ktoré by umožnili robiť explicitným to, čo je v myslení, túžbach a nádejach ľudí implicitné. Ak sa postaráme o slobodu, napísal, pravda sa už o seba postará aj sama. "Myslím si, že ľudí zaujíma skôr pravdovravnosť ako pravda," povedal v jednom rozhovore. "Myslia si, že ich niekto sústavne klame a väčšinou sa nemýlia. A želajú si počuť pravdu. Nezaujímajú ich rôzne teórie pravdy. Chcú len, aby ľudia hovorili to, čomu veria, aby vlády hovorili ľuďom to, čo hovoria iným vládam. Ak sa postaráte o slobodu, pravda sa už postará o seba aj sama."
