V novom texte Michala Viewegha sa skupina anjelov - s náležite ezoterickými menami Hachamel, Jofaniel, Nith-Haiah, Ilmuth - ocitá 5. septembra 2006 v Prahe, aby asistovali jednému fatálnemu zhluku udalostí, ktorý sa končí niekoľkonásobnou smrťou. Vyústenie príbehu je od začiatku jasné a autorom nezastierané - tak ako zrejmá a istá je smrť, prinajmenšom tá fyzická na konci každého života.
Nie som expert na výskyt anjelov v dejinách umenia a ani len v literatúre, a už vôbec nie som podkutý vo veciach anjelov, v tom, čo podľa jednotlivých náboženských systémov môžu, dokážu či musia. Ak sa v nasledujúcich riadkoch objavia akési poznámky o anjeloch, budú naskrz "amatérske" a budú sa vzťahovať výlučne na príbeh tejto prózy. Patrí sa však povedať, že niektorí českí recenzenti pripomenuli v súvislosti s Michalom Vieweghom iné umelecké diela s tematikou anjelov, a že práve u nich dopadla - v porovnaní napríklad s dnes už legendárnym filmom Nebo nad Berlínom Wima Wendersa - novinka českého prozaika dosť bledo, ako sezónna záležitosť s pravidelnou jarnou dávkou vieweghovských emócií.
