Slovenská poetka a prozaička Jana Beňová v pozoruhodnej eseji o literatúre, ktorá vyšla s podtitulom „Smejem sa správne?“ uvádza hneď na začiatku tento príklad: „Už dvakrát sa mi stalo - raz v kine a druhýkrát v divadle, že ma zahriakla vedľa sediaca pani