Indický oceán je veľký štramák. Impozantný hlas, príťažlivá farba, náručie široké od nevidím do nevidím. Východné pobrežie Afriky sa ním necháva obmývať bez najmenšej výhrady. Bez jediného náznaku protestu. Ba sú miesta, na ktorých sa Afrika jednému zo svojich oceánov slastne poddáva, a niekedy len tak koketuje. Napríklad na oslepujúco bielej pláži v Mombase. Alebo na vetrom osievaných dunách na plážach ostrova Lamu.
Áno, je v tom poddávaní sa oceánu zo strany pobrežia kus erotiky, dokonca taký veľký, že ju za normálnych okolností nevnímame, lebo presahuje náš ustálený horizont chápania vecí okolo nás. Ale naše atavistické letné správanie, ktoré nás ženie k moru, alebo aspoň k vode, len čo teplota ovzdušia dosiahne kritické hodnoty, nás usvedčuje z toho, že aj keď si niektoré súvislosti neuvedomujeme, sú ony intenzívne prítomné v našom prežívaní.
Reč je o tom, že život na Zemi povstal z vody, konkrétne z vlahej morskej vody. A tak sa suchozemci a obyvatelia severu znova a znova vyberajú na juh a k moru, obyvatelia žijúci na pobreží obracajú priečelia svojich domov k oceánu, rodinné oslavy sú na pláži a v nedeľu popoludní sa mestá a dediny vyľudnia, aby všetko, čo rado dýcha slaný morský vzduch, drepelo v relatívnom nepohodlí improvizovaných sedadiel, ležadiel a hojdacích sietí na piesku a nechalo zo seba vyplavovať a vypaľovať nahromadené dojmy z celého týždňa, či v prípade sezónnych návštevníkov pobrežia, celého roka.
Raj na zemi
Mombasa je jedno z najznámejších letovísk východoafrického pobrežia. Samozrejme, znamená to, že je tam príjemná klíma, úžasná voda, katamarany, lode so sklenenými dnami, potápači, vodní lyžiari, surferi, oslepujúco biely piesok, kokosové palmy, klimatizované hotely (samozrejme s vlastnými bazénmi), plážoví predavači suvenírov, osedlané ťavy a ich prešibaní pohoniči, drobní zlodeji, veľkí podvodníci, pupkatí bieli turisti s ebenovými kráskami prisatými k peňaženkám, obstarožné matróny s tvarohovou pokožkou a nájomnými adonismi zavesenými na predlaktí namiesto kabelky, homosexuálne páry poukrývané pred neprajnosťou sveta pod palmami, nie pre predsudky, ale z vyslovene kozmetických dôvodov, lebo neúprosné rovníkové slnko priamo pred očami tých opatrnejších z chlapíka s aristokraticky bielou pokožkou urobí plameniaka, a nie nejakého ružového, lež krvavočerveného doslova za pár hodín.
Takáto pláž je rajom na zemi. So všetkým, čo k tomu patrí. Teda s komfortom, aký mohli Adamovi a Eve závidieť všetky ich deti a vnúčence, ak boli takí naivní, že im o svojej predhriešnej minulosti za dlhých hviezdnatých nocí rozprávali. A že rozprávali, to dokazuje mýtus raja žijúci dodnes. Aj na samotnej pláži tu a tam vykukne z piesku menší či väčší problém, čo však s vedomím, že hneď za pobrežným pralesom sú tisíce štvorcových kilometrov vyprahnutej krajiny? A tu už nehovorím o prírodných pomeroch. Hovorím o policajných hliadkach na ochranu pred banditmi z buša na každom dvadsiatom kilometri, o konvojoch áut či autobusov, ktoré vznikajú ad hoc, len aby cestujúci a náklad došli na miesto určenia. Problémom takejto pláže je však jej naivita. A - človek. Pláž má totiž aj svoje nerajské problémy - žobrajúce dieťa, povraz s uzlom na konci v pohoničových rukách a do krvi zodratý krk ťavy, alebo nevkusné predvádzanie miestnych predajných dievčat lovcami, ktorých najväčšou zbraňou je peňaženka a tej dokáže, čo sa veľkosti týka, konkurovať už len ich vlastné brucho. Nuž, kto by sa čudoval Stvoriteľovi, že vyhnal človeka z raja?
