Pritom nie je ohrozená sama planéta, ale sú ohrozené podmienky, ktoré ju robia pre nás obývateľnou.Bez toho, aby sme si boli vedomí následkov, začali sme tenkú vrstvu atmosféry zaťažovať takým množstvom oxidu uhličitého, že sme tým zmenili tepelné pomery medzi Zemou a Slnkom. Keď s tým veľmi rýchlo neprestaneme, budeme mať zvýšené priemerné teploty, aké doteraz ešte neboli. Priaznivej klimatickej rovnováhe, od ktorej závisí naša civilizácia, bude koniec.
Miznúci ľad
Za posledných 150 rokov sme čoraz rýchlejšie ťažili čoraz väčšie množstvá uhlíka zo Zeme na povrch - väčšinou vo forme uhlia alebo ropy, a tento uhlík spaľujeme spôsobom, ktorý denne vypustí do atmosféry 70 miliónov ton.
Koncentrácia CO2, ktorá za vyše milión rokov nikdy neprekročila 300 ppm
(300 čiastočiek na milión), z 280 ppm na začiatok uhoľného boomu v tomto roku narástla na 383 ppm. Mnoho vedcov preto varuje, že Zem sa na základe týchto faktov približuje k rôznym bodom zvratu. Už počas najbližších desiatich rokov sa obývateľnosť planéty môže natoľko zmeniť, že tieto zmeny budú nezvratné.
Práve v predchádzajúcich mesiacoch ukázali nové výskumy, že ľad na severnom póle - ktorý prispieva k ochladzovaniu planéty - sa topí takmer trikrát rýchlejšie, než predpovedali najpesimistickejšie počítačové simulácie. Ak nič neurobíme, letný ľad by mohol za tridsaťpäť rokov úplne zmiznúť. Podobne to vyzerá na protiľahlej strane planéty pri južnom póle: vedci objavili nové dôkazy toho, že sneh v západnej Antarktíde sa topí na území veľkom ako Kalifornia.
Už dávno tu nemáme do činenia s politickým, ale morálnym problémom - s problémom, ktorý sa týka prežitia ľudskej civilizácie. Nejde tu o otázku ľavice proti pravici, ale o to, čo je správne a čo zlé. Jednoducho povedané: je zlé zničiť obývateľnosť našej planéty a perspektívy budúcich generácií.
Všeobecné ohrozenie
Dvadsiateho prvého septembra 1987 vyhlásil vtedajší americký prezident Ronald Reagan: "Sme takí posadnutí spormi dňa, že nám často chýba vedomie, koľko je toho, čo príslušníkov nášho ľudského spoločenstva skutočne spája. Možnože by sme potrebovali všeobecné ohrozenie zvonku, aby sme toto spoločné dokázali lepšie rozpoznať. Niekedy sa zaoberám myšlienkou, ako rýchlo by naše rozdiely zmizli, keby nás ohrozovali mimozemšťania."
Teraz stojíme - my všetci - pred takýmto všeobecným ohrozením. Neprichádza síce z iných svetov, ale má vesmírny rozmer.
Už príbehy týchto dvoch planét by nás mohli prinútiť premýšľať: planéty Zem aj Venuša sú takmer rovnako veľké a majú takmer rovnaké množstvo uhlíka. Na rozdiel od Zeme, ktorá má uhlík prevažne ukrytý pod povrchom, kde bol v rôznych formách uskladnený, je na Venuši väčšina uhlíka v atmosfére.
Výsledok: zatiaľ čo priemerná teplota na Zemi je príjemných 15 stupňov Celzia, na Venuši je to 464 stupňov Celzia. Je pravda, že Venuša je bližšie k Slnku ako Zem, ale to nie je hlavná príčina tohto rozdielu. V priemere je na Venuši trikrát tak horúco ako na Merkúre, ktorý je k Slnku ešte bližšie. Kľúčový je oxid uhličitý.
Ohrozenie si od nás žiada, aby sme sa v zmysle Reaganových slov zomkli a rozpoznali spojivo, ktoré nás ľudí zjednocuje.
Americký vzor
Osobitná zodpovednosť tu pripadá Američanom. V priebehu väčšej časti našich krátkych dejín zohrávali Spojené štáty vo svete v morálnom zmysle úlohu priekopníkov. Uznanie Listiny práv, utváranie demokracie prostredníctvom ústavy, víťazstvo nad fašizmom v druhej svetovej vojne, pád komunizmu a pristátie na Mesiaci - všetky tieto skutky svedčia o americkej akčnej sile.
Už preto sa Američania musia zomknúť aj v tomto a primať svoju vládu, aby prijala túto globálnu výzvu. Predpokladom úspechu je, aby Amerika v boji proti klimatickým zmenám zaujala vedúcu úlohu.
