Radarové a protiraketové základne v Európe, politika voči Iránu a štatút Kosova ostali síce aj po spoločnej rybačke nevyriešenými témami, ale tón vzájomných rozhovorov sa uvoľnil, o studenej vojne sa začiatkom mesiaca nikomu hovoriť nechcelo.
O to viac Západ schladila sobotňajšia správa o vystúpení Ruska z Dohody o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Ním sa Rusi síce už pol roka vyhrážali, no Rusi sa vyhrážajú už pričasto na to, aby sa v tom človek vedel orientovať. A aby vystúpenie z CFE Západu náhodou nebolo málo, zrodila sa tri dni neskôr ďalšia diplomatická kríza, medzi Moskvou a Londýnom.
Zvlášť znepokojujúce na nej je, že i ona prebieha v klasických koľajach, a nejde v nej iba o vydanie Andreja Lugového, ktorý je britskými orgánmi obvinený z vraždy Alexandra Litvinenka. V hre je zasa raz súboj o pozície a prevahu na medzinárodnom politickom poli. Briti, odvolávajúc sa na morálku, si od mája žiadajú Lugového a Rusom ordinujú vyšetrovacie postupy. My tento prípad neberieme na ľahkú váhu, upozorňovali Moskvu britskí diplomati a i premiér Brown sa cez víkend nanovo vyjadril, že nepripustí, aby v Londýne vládlo bezprávie. Moskva prípad tiež neberie naľahko a od Britov si nechce dať diktovať, čo má v rámci vyšetrovania vraždy Litvinenka robiť a čo nie. Pri odmietnutí vydania Lugového sa odvoláva na vlastnú ústavu, ktorá podľa článku 61 zakazuje vydanie ruského občana inému štátu. Paradoxom je, že znenie tohto článku Rusi prebrali z americkej ústavy, ktorá rovnako zakazuje vydanie amerických občanov iným štátom a to i v prípade trestného stíhania. O to viac sa Rusi cítia podráždení, ak im Briti odporúčajú narýchlo meniť ústavu. Tak sa môžete správať k banánovej republike, ale nie k Rusku, zneli (ne)diplomatické odpovede z Moskvy. Londýn na to vyhostil štyroch ruských diplomatov, pričom ide o pracovníkov ruskej tajnej služby. Moskva ako reakciu ohlásila pozastavenie bezpečnostnej spolupráce s Londýnom.
