Všetky predvolebné prieskumy totiž ukazujú, že vládna Strana spravodlivosti a rozvoja vyhrá voľby, a to napriek tomu, že proti jej pokusom postaviť do čela krajiny muža ženy s moslimskou šatkou, protestovali v uliciach stovky tisícok Turkov. To, čo opozícia označuje za pokus o zmenu sekulárnej tváre Turecka a čo znervózňuje Európsku úniu, tureckí voliči zrejme nepovažujú za zásadný problém. Opozícia ich neoslovuje a o Európskej únii si myslia svoje.
Celkom oprávnene ju obviňujú, že každý turecký problém jej príde vhod, aby zase oddialila svoje konečné rozhodnutie, či Turecko vpustiť do svojich štruktúr. Neznamená to, že režim v Ankare nemá nedostatky, ktoré ho zatiaľ diskvalifikujú z účasti na európskom projekte, ale faktom je, že za posledné roky urobilo veľký pokrok. A to za vlády tých, ktorých turecká opozícia a Európska únia označujú za islamistov.
A to nie je jediný paradox zajtrajších tureckých volieb. Proti islamistom útočí ľavicová aj pravicová opozícia, ktorá týchto „ideologických radikálov“ obviňuje z nedostatočne tvrdej ruky voči Kurdom aj z prílišného ustupovania Bruselu. K tomu všetkému sa pridáva tradične silná armáda - ochrankyňa sekulárneho Turecka. Tá už len čaká, kedy bude môcť zatočiť s Kurdmi, a to rovno na území iného štátu (Iraku). Je tiež v konflikte s Európskou úniou, ktorá by rada v Turecku videla armádu európskeho typu - teda ako nepolitickú, lojálnu štruktúru.
