Sú knihy, ku ktorým sa vraciam častejšie ako k iným, sú autori, ktorí by mi v knižnici chýbali, a preto ich nerád požičiavam. Seneca, Voltaire, Pascal, Bhagavadgíta, Biblia, Spinoza, Montaigne, Swift, Dostojevskij, Tolstoj, Borges, Thomas Mann.
Začal som redukovať. Rozhodol som sa, že napíšem niečo o Dostojevského Denníku spisovateľa a Listoch. A potom som pri čítaní knihy Lydie Ginzburgovej dostal nápad, ako sa predsa len dá napísať o viacerých vyššie menovaných knihách. Chcelo to nájsť metódu, zjednocujúci motív.
Idea večného života
"Jednotlivé vedomie má autonómnu hodnotu a pritom je konečné - tento pre individualizmus bezvýchodiskový rozpor sa stáva východiskovou premisou etiky pesimizmu. Fakt smrti sa stáva hlavným argumentom pre tvrdenie o nezmyselnosti existencie. Tým sa však rozpor nekončí. Formulácia "život je nezmyselný, pretože človek je smrteľný" sama osebe logicky neobstojí. Vari nezmysel, ktorý trvá večne, by bol lepší ako dočasný?
