aulta, LeMonda až po Induraína.
V skutočnosti však najslávnejšie cyklistické preteky sveta pokračujú a ich trať aj včera lemovali státisíce nadšených divákov.
Akurát že už v pelotóne nevideli šliapať do pedálov muža v žltom: Dána Michaela Rasmussena v noci na včera jeho tím Rabobank stiahol z obehu. Dvadsaťštyri hodín pred tým, len čo sa prevalila správa o jeho krvnom dopingu, sa zadným východom hotela vytratil víťaz dvoch etáp Kazach Aleksander Vinokurov.
Po aférach z rokov 1998 a 2002 sa zdalo, že profesionálna cyklistika a jej výkladná skriňa spadla tak hlboko, že hlbšie sa už nedá. A predsa.
Tradičná júlová cyklistická šou je ako keby večná. Francúzi majú v sebe patriotizmu za desať národov, ale v prípade Tour de France im treba držať palce. Nie preto, že zachraňujú svoj zlatý poklad, ale preto, že zároveň hádžu záchranný pás svetovej cestnej cyklistike. Aj keď to v hystérii, ktorá logicky vypukla, nie všetci chápu.
Denník Libération odporučil organizátorom Tour niekoľkoročnú „očistnú“ prestávku. Omyl. Cyklistika sa musí očisťovať za jazdy. Aj celý, dopingom prerastený šport. Nemá inú možnosť.
„Je to najlepšia vec, aká sa za posledné dni stala,“ bola prvá reakcia šéfa Tour Christiana Prudhomma na správu, že Rabobank vylúčil zo svojich radov Rasmussena. „Celkové poradie je teraz oveľa hodnovernejšie.“ Už predtým tvrdil, že pre preteky je nešťastím, že na ich čele je práve tento Dán.
Rasmussenovi nikdy nedokázali dopovanie a tým sa aj bránil: Len v posledných týždňoch som sa podrobil sedemnástim dopingovým kontrolám. Nedopovedal, že všetkým na pretekoch, ale ani jedinej v rámci systému prepadových kontrol v prípravnej fáze. Tým sa „úspešne“ vyhol, lebo nahlasoval iné miesta tréningového pobytu, než na akých sa naozaj zdržiaval.
