Nosíme ho so sebou na displejoch telefónov, rozprestiera sa pred nami na bilbordoch, premáva sa v metalízach áut, v pestrých náteroch domov a v oblečení, ktoré nosíme. Pestrosť bola v našej kultúre dlho nežiadanou vlastnosťou, a tak aj mnohé pestré farby mali skôr negatívne prívlastky, napríklad krikľavá ružová, krikľavá oranžová, krikľavá zelená, alebo sa vnímali cudzo – boli to exotické farby. Dnes sa v názvoch žiarivých, výrazných farieb odráža iná motivácia – ružová býva šokujúca, fialová nekonvenčná alebo zábavná, modrá zasa šťavnatá, zelená má prívlastok sci-fi, ale aj počítačová.
Nový slovenský prívlastok pre farbu je „lentilková“. Používa sa v pozitívnom aj v negatívnom význame na označenie farebnej pestrosti alebo výrazných odtieňov jednotlivých farieb. Popri všeobecnej obľube lentiliek a iných cukríkov sa prirodzene vyvinula aj všeobecná kritika necitlivého zaobchádzania s farbami, najmä v architektúre, a tak mnohé sídliská a ulice, na ktorých pestrosť fasád prekračuje hranicu vkusu, dostali označenie „Lentilkovo“.
Súčasný jazyk farieb je veľmi bohatý a prejavujú sa v ňom rozmanité stratégie pomenúvania. Najväčším inšpiračným zdrojom však stále ostáva príroda. Osobne rada navštevujem internetové slovníky farieb. Pri čítaní názvov farieb a pri pohľade na ich vzorky sa myseľ prenesie do nekonfliktného poetického sveta – azúrová, akvamarínová, svetlotyrkysová, bledomodrozelená, svetlá morská zelená, vodná modrá, vodná zelená, jarná zelená, stredne jarná zelená, trávová zelená, lesná zelená, eden.
