V týchto dňoch totiž podľa vízie Bushovej administratívy spred dvoch rokov už na Blízkom východe mala aspoň kde–tu kvitnúť demokracia, v uzavretých režimoch malo byť hlasnejšie počuť opozíciu a Iračania, Palestínčania či Libanončania sa mali radovať z pokroku a prosperity, čo nastali po slobodných voľbách. Teraz sa však zdá, že pravdu mali tí, čo hovorili, že Bushov projekt demokratizácie Blízkeho východu je len, síce dobre znejúca a azda aj úprimne zamýšľaná, ale predsa len vízia.
Blízky východ dnes nie je ani slobodnejší, ani bezpečnejší. Skôr naopak. Američania sa však stále snažia udržať svoj vplyv, už len z lojality k spojencom a obavy z toho, že by sa tam začal rozťahovať niekto iný, možno ešte neschopnejší ako oni. A keďže Arabi na ich volanie po demokratických reformách a slobodných voľbách, ktoré na smolu slobodného sveta v tomto kúte Zeme priniesli zatiaľ viac škody ako úžitku, nereflektujú, musí im Washington ponúknuť inú návnadu. A tou sú zbrane. Teda veľa moderných zbraní, za veľa, veľa peňazí.
