Je to zvláštny výraz označujúci dva spolu súvisiace, no svojím spôsobom protikladné javy. Prenášanie reálnych, realistických javov bežného života na javisko (dokumentárne divadelné žánre), ale aj opačne, vnášanie divadelnosti do bežného života, premenu každodennosti na divadlo, predvádzanie, šou.
Šiatrovitosť verejného prostredia, v ktorom sa vždy niečo deje – hudba, pouličné prezentácie, reklamné kampane, oslovovanie na ulici, veľkoplošná reklama, pohyblivé bilbordy, sirény automobilových kolón politických návštev, volebné kampane, demonštrácie, všetko, čo nás pri bežnom prechádzaní ulicou vyruší a upúta na seba pozornosť.
Inú formu teatralizácie života priniesla televízna obrazovka, všeobecná dostupnosť tvorby vizuálneho záznamu, syndróm „kamera na mieste činu, v spálni, v obývačke“. Nedáme si ujsť prenosy z emocionálne vypätých situácií (stále mám v pamäti globálne vysielaný pohreb princeznej Di spred niekoľkých rokov, vojenský zásah Púštna búrka alebo vianočné nešťastie cunami). Učíme sa byť hercami, správne zapôsobiť na ľudí, potlačiť svoju prirodzenosť a správať sa v istých bežných situáciách tak, aby sme uspeli alebo nezlyhali, pretože zlyhať je prehra. Učíme sa vhodnú reč tela, vhodné slová a vety.
