"Čože to robíš?"
"Poriadok," povedalo dievčatko.
"Poriadok?" Zasmial sa.
Dievčatko sa zamračilo a pokračovalo. Všetky kamienky naokolo boli zoradené podľa farieb do úhľadných kôpok.
Otec sa obrátil nabok, podoprel si hlavu a díval sa na dcéru.
"A prečo tu robíš poriadok?"
Dcérka sa na otca ani nepozrela, iba sa nahla k jeho nohe a vyhrabala spod nej plochý tmavosivý okruhliak.
Priložila ho k sivej kôpke, potom ho zase vzala, prešla pár krokov k rieke, umyla ho vo vode a mokrý ho preložila k čiernym. Až potom sa na otca pozrela.
Otec odtrhol steblo suchej trávy a pošteklil ním dcéru po holom brušku.
Dievčatko sa prudko myklo a presadlo si tak, aby nebolo v dosahu. Otec sa zasmial.
"Všetky kamienky sú porozhadzované," povedala dcérka obviňujúcim tónom.
Otec sa prevalil na chrbát a vysvetľoval: "Nie sú porozhadzované, takto ich sem priniesla voda."
Dievčatko sa prísne zadívalo na breh rieky. Prudko vstalo, zobralo kýblik,
podišlo k brehu a kýblik až po povrch ho naplnilo kamienkami. Vrátilo sa, vysypalo ich a začalo triediť. Otec sa posadil, chvíľu sa prehŕňal v kôpke červených kamienkov, vybral jeden a ponúkol ho dcére:
"Pozri, čo ti pripomína?"
Dievčatko sa na kameň pozrelo a pokračovalo v triedení.
"Nepáči sa ti?"
"Páči," zahundrala dcérka.
"Vyzerá celkom ako piškóta, že?"
Mykla plecom, vzala otcovi kamienok z ruky a vrátila ho nazad.
Otec sa zamyslel a povedal:
"V prírode nie je neporiadok. Neporiadok," otec ukázal na ich plážovú tašku, "by bol, keby sme tu nechali fľaše alebo..."
Dcéra ho chytila za ruku a prerušila:
"Poďme tam," ukázala o kúsok ďalej. "Tu som už upratala."
Otec vzdychol, zobral tašku a deku a nasledoval dcéru.
"Ostaňme tu," povedala po pár krokoch. Rozložili si veci a skôr, než by sa dievčatko dalo do zbierania kamienkov, ju otec chytil za pás a zdvihol vysoko do vzduchu.
"Nepôjdeme sa okúpať?"
"Pusť ma," skríkla dcéra, "pusť ma dole!"
Pevne ju držal a neprirodzene veselo sa smial. Dievčatko sa z celej sily začalo mykať a kopalo do vzduchu. Ľudia naokolo sa na nich začali znepokojene dívať.
