Znovu a znovu počúvam ten istý výkrik: "Žeby nevidel, ako zle je to tu prijaté?" Vždy, keď zavraždia nejakého ruského novinára alebo keď skončí vo väzení nejaký Kremľu nepohodlný biznismen, keď sa zrušia obchodné podiely zahraničných firiem a policajti zmlátia demonštrantov, zakaždým, keď Vladimir Putin začne vydierať škrtením dodávok plynu a ropy či predávať ruské zbrane sponzorom terorizmu, ako je Irán a Sýria, treba sa spýtať, aký typ vlády si môže dovoliť zotrvávať pri takomto správaní. Pretože hodnotový systém kremeľského režimu sa fundamentálne líši od hodnotového systému západných krajín, ktoré chcú pochopiť, čo sa odohráva za červenými stredovekými múrmi.
Náter demokracie
Vláda pána Putina je historicky jedinečná. Tento Kremeľ je čiastočne oligarchiou s malou skupinkou tesne prepojených, majetných bossov. Čiastočne je to feudálny systém, podrozdelený na poloautonómne léna, v ktorých sa z nevoľníkov zbavených práv žmýkajú peniaze. A nad tým všetkým leží náter demokracie, dosť hrubý na to, aby Rusku zabezpečil prístup ku G8 a oligarchom k západným bankovým účtom.
Ak však, milý čitateľ, chceš Putinov režim naozaj pochopiť, odporúčal by som ti čosi na prečítanie. Nie Karla Marxa ani Adama Smitha a ani Machiavelliho, ale iného autora, tiež talianskeho pôvodu. A nie je to Mussoliniho Doktrína fašizmu ani žiadne iné politologické čítanie. Namiesto toho sa môžeš pustiť rovno do beletrie, a zožeň si všetko, čo sa dá nájsť od Maria Puza. Ak chceš ušetriť čas, stačia aj filmy na DVD.
Historici identifikujú v súčasnom Kremli prvky Mussoliniho "korporatívneho štátu", latinskoamerickej chunty a mexickej pseudorevolučnej strany PRI. Ale milovník Puza pochopí Putinovu vládu lepšie: prísna hierarchia, vydieranie a zastrašovanie, kódy utajenia - a predovšetkým mandát nechať pritekať výnosy. Inými slovami: máme do činenia s mafiou.
Keď sa príslušník vnútorného kruhu krstnému otcovi vzoprie, jeho život sa skončil. Michail Chodorkovskij, kedysi najbohatší muž v Rusku, sa chcel očistiť, viesť svoj Jukos ako legitímny podnik a nebyť už kolieskom v Putinovom súkolí KGB. Skončil v sibírskej base, jeho firmu si rozobrali, jej časti vycical aparát štátnej mafie. A z Jukosu sa stal vzorový prípad: súkromné firmy absorbuje štát a výnosy štátnych firiem tečú na súkromné účty.
Dva jazyky
Alexander Litvinenko bol agent KGB, ktorý prestal byť lojálny a ušiel do Veľkej Británie. Ba čo viac: porušil zákon "omerty", sľub mlčanlivosti, hovoril s novinármi a písal knihy o špinavých skutkoch Vladimira Putina a jeho pešiakov. Niežeby ho v štýle staromódneho dobráka krstného otca utopili na rybačke, jeho vražda v Londýne sa stala prvým prípadom jadrového terorizmu. Kremeľ teraz odmieta vydať hlavného podozrivého - pretože Vladimir Putin nemôže uveriť, že by pre Veľkú Britániu bol život jediného človeka dôležitejší než britské obchodné záujmy. Takýto koncept je preňho nepredstaviteľný. V jeho svete sa dá obchodovať s čímkoľvek: morálka a zásady sú len žetóny na hracom stole Kremľa.
