tupom iba niekoľkých dní vyzerajú viac ako smiešne. Platí však už veľa rokov, že k úrovni predsedu vlády sa netreba znižovať.
Kauzu treba doriešiť trestnoprávne, politicky a odborne. Je na orgánoch činných v trestnom konaní, ako posúdia a rozhodnú o osude riaditeľa, ktorý nečestným spôsobom podpísal čestné vyhlásenie. Je na ministerke Tomanovej, premiérovi Ficovi a parlamente, či kauzu politicky zneužijú alebo využijú. A je na vedení ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, aby zariadilo, že peniaze získané nečestným spôsobom získa od Privilégia späť a zamedzí ďalším možným podvodom.
To je zároveň aj najaktuálnejší problém, keďže ďalšie dotácie sa majú prideľovať už na budúci mesiac. Starým spôsobom, teda nevylučujúcim možnosť podvodu. A keďže uzávierka žiadostí bola ešte pred vypuknutím kauzy Privilégium, nemožno vylúčiť ani to, že medzi žiadosťami sa nachádza aj ďalšia žiadosť Privilégia s ďalším síce nepravdivým, ale inak čestným vyhlásením.
Možností, ako sa presvedčiť, či žiadatelia spĺňajú podmienky na dotácie, je viacero, pričom je samozrejmé, že ten, kto dotácie rozdeľuje, má automaticky nielen právo, ale aj povinnosť kontroly údajov žiadateľov. To, že sa kontrola pri udeľovaní dotácií zanedbáva – a nielen na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny - je dané najmä tým, že ministri nerozdeľujú vlastné peniaze, ale naše.
Stanovené pravidlá sa však ani v tomto prípade, teda ex post, meniť nemajú – keď medzi podmienkami na žiadosť o udelenie dotácie nebola povinnosť predložiť aj potvrdenie daňového úradu, nemala by sa dodatočne vyžadovať. Možností, ako zamedziť, aby ich dostali nečestní ľudia s čestným vyhlásením, je veľa. Napríklad, je možné udeliť dotáciu s podmienkou – úspešný žiadateľ síce dotáciu dostane, ale čerpať ju bude môcť až po predložení uvedeného dokladu. A tak podobne. Napokon, ministerka Tomanová je dostatočne vynachádzavá – keď dokázala predložiť Legislatívnej rade vlády na posúdenie iný materiál, ako predkladá vláde, hoci s rovnakým názvom, isto dokáže vymyslieť nejaké nóvum aj pri udeľovaní dotácií. Nemusela by pritom zabudnúť na to, že peniaze majú pomáhať tým, ktorí to potrebujú, a nie tým, ktorí ich pýtajú. Kauza Privilégium bola totiž aj o tom, že peniaze slúžili nie na to, aby pomohli chorým, ale aby sa zarábali na chorých ďalšie.
