Tak ako sa vraj pripravovaný zákon na ochranu republiky nebude nazývať zákonom na ochranu republiky – pretože to neznie dobre - ani predložený návrh zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy strategických stavieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa nenazýva pravým menom. Nie je to návrh zákona o znárodnení majetku ľudí, pričom dôvod je rovnaký - pretože to neznie dobre.
I keď návrh, predložený ministrom Janušekom, nie je ničím iným ako zákonom vracajúcim krajinu späť do minulého storočia, v ktorom sa v mene ľudu znárodňovalo. Rozdiel je v tom, že teraz sa nemá znárodňovať v mene ľudu, ale v mene vlády. Presnejšie, znárodňovať sa bude to, o čom vláda rozhodne. Svetlé zajtrajšky však zostávajú aktuálne naďalej. Vrátane starého, teda pôvodného dodatku – ako pre koho.
Je úplne jedno, že ide iba o návrh alebo ďalšie pripravované návrhy návrhov zákonov, keďže zreteľne poukazujú na vkus, chúťky a ambície súčasnej vládnej garnitúry. Napríklad na snahu ovládnuť, a nie vládnuť. Áno, aj vláda Mikuláša Dzurindu robila archeologický prieskum buldozérmi, vláda Roberta Fica však nerobí prieskum, ale rovno skúša buldozérmi zrovnať oveľa viac - jestvujúce trojdelenie moci. Presnejšie, vyšachovať moc súdnu a postaviť ju do roly outsidera, teda zhruba na rovnakú pozíciu, akú zastáva už dlhodobo voči vláde moc zákonodarná, ktorá je skôr a iba akousi druhou komorou moci výkonnej.
Inými slovami – ak vláda Roberta Fica neruší reformy predchádzajúcej vlády, nerobí tak preto, lebo nechce, ale preto, lebo nemôže. Najbližšie Schengen, a potom euro jednoducho nepustia z reťaze ani puncovaných slovenských sociálnych demokratov. Zmeny a pokusy o zmeny politického režimu uskutočňované salámovou metódou si iba málokto všíma. Veď komu by aj napadlo, aby členský štát NATO a Európskej únie pomaly posúval a zmizíkoval základné trojdelenie moci, vybudovaním ktorého sa medzi tieto organizácie dostal.
