Odborníci etymológovia po ňom pátrajú a tvrdia, že pôvod slova je nejasný. Stopy nevedú ani k ruštine, ani k maďarčine či turečtine. Súdiac podľa prípony -láš so zväčšujúcim, často negatívnym významom, ktorá je typickejšia pre slovenčinu, sa prikláňajú k názoru, že pomenovanie „papaláš“ vzniklo na Slovensku.
A papa- ? Papa je v mnohých jazykoch otec, hlava. Rusi majú pre otca aj výraz „papáška“, čo znie veľmi podobne ako „papaláš“ (ale to si už púšťam fantáziu na špacír), a nosia čiapky „papachy“. A keďže výkladové slovníky slovo „papaláš“ do roku 1964 nezaznamenávajú (uvádza ho až Krátky slovník slovenského jazyka z roku 1987) a „otcovia v čiapkach“ k nám z Ruska, teda zo ZSSR, prišli v auguste 1968, je predpoklad, že sa papaláš objavil najskôr v sedemdesiatych rokoch. Pravda je aj to, že my sme podobne utvorené slovo s hanlivým významom mali dávnejšie, bol to „argaláš“ – príslušník agrárnej strany v prvej republike.
Ale ktovie, ako to bolo. Všetko sa časom vyskúma a spresní.
Zaujímavé je, ako sa papalášovi dobre darí aj dnes a ako sa rozmnožuje. Už to nie je iba stranícky funkcionár, ale človek na vysokom poste kdekoľvek. V Čechách majú napríklad možno slovenčinou ovplyvneného „překabáteného papaláša“, teda nie takého, ktorého by niekto prekabátil, oklamal, ale takého, ktorý si prezliekol kabát, zmenil názor.
