Nie je zbytočné vrátiť sa na jej začiatok, obzvlášť, keď na začiatku kauza vyzerala ako celkom jednoduchý prípad. Už po dvoch týždňoch sa predseda vlády Robert Fico, minister vnútra Robert Kaliňák a policajný prezident Ján Packa postavili pred médiá, aby informovali o ukončení vyšetrovania. „Chcem oznámiť, že včera vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie v tomto prípade, lebo je nepochybné, že sa skutok nestal,“ riekol minister vnútra Kaliňák, a pustil sa do vysvetľovania, prečo a z akých dôvodov vyšetrovateľ takto rozhodol.
Je však nepochybné aj to, že minister Kaliňák pri zverejňovaní údajov z vyšetrovacieho spisu porozprával aj také veci, ktoré v ňom vôbec neboli. Buď si ich zle zapamätal, alebo vymyslel, rozhodne však viacero údajov, ktoré verejne prezentoval, bolo skôr dielom jeho fantázie, ako údajov vo vyšetrovacom spise. Napríklad tvrdenia, že Malinová telefonovala, že nezablokovala bankovú kartu, že presne na stotinu milimetra sedí pečiatka na nalepenej známke obálky, v ktorej jej boli vrátené doklady, to všetko a ďalšie iné veci v spise neboli, ale z úst ministra napriek tomu odzneli.
Uvedené príklady sú pritom iba detaily oproti tomu, že polícia vyhotovila aj obrazovo-zvukový záznam z výsluchu Malinovej, a to bez jej súhlasu. Povedané slovami ministra, polícia má podobne ako v ostatných prípadoch veci profesionálne spracované – celý výsluch je nahraný na videopáske v trvaní viac ako päť hodín a nie je vôbec žiadny problém, aby kedykoľvek orgány, ktoré môžu preveriť aj konanie polície, sa na to pozreli. Nie jeden, ale dva problémy a celkom zásadné však existujú - bez ohľadu na poradie, prvým je ten, že záznam nie je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Druhým, že bol vyhotovený v rozpore so zákonom, čo zároveň vysvetľuje dôvod prvý.
