u nehanebne dlhé roky porušovali, využívali či prznili.
Ústava má už od svojho vzniku v sebe zakódované porušovanie. Jej text bol schválený nielen v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s hlasovaním parlamentu. Nepatrí sa však veľmi o tom hovoriť, pretože sa hneď začnú ozývať krikľúni, že sa tým spochybňuje základný zákon štátu, ktorý Slovenkám a Slovákom priniesol vytúženú samostatnosť, suverenitu a zvrchovanosť. Nad všetkým a nad všetkými. Presne tak, ako znie nápis na tabuli, ktorú nechal pri 15. výročí jej schválenia namontovať súčasný predseda parlamentu Pavol Paška.
Svojvoľne, keďže viacerí poslanci parlamentu bez rozdielu straníckych tričiek teda tak z koalície, ako aj z opozície potvrdili, že o inštalácii tabule vopred nevedeli a dozvedeli sa o tom dva dni pred jej odhalením. Kým niektorí na text novej tabule ešte nemali nijaký názor, iní poslanci ho mali veľmi zreteľný, presvedčivý a hlavne reálny či pravdivý.
Pri osadení tabule nejde až tak o Vladimíra Mináča, o ktorom poslanec Minárik povedal všetko dvomi vetami: „Bol komunistom v päťdesiatych, šesťdesiatych i normalizačných sedemdesiatych rokoch. Dopracoval sa až do ÚV KSČ a v ÚV KSS vydržal až do roku 1989.“ Ide iba o spôsoby druhého najvyššieho ústavného činiteľa krajiny, ktorý postupoval v rozpore nielen s elementárnou slušnosťou, ale aj proti vôli či v rozpore s viacerými zákonmi.
Vyvesenie tabule obhajoval Paška aj tým, že Mináčov text na tabuli „absolútne vystihuje obdobie, keď bol povedaný a keď sa lámal chlieb o budúcnosti Slovákov“. S tým možno súhlasiť, ale iba s dodatkom, že to bolo obdobie, keď komunisti vyzliekali svoje kabáty a pasovali sa za roduverných Slovákov i puncovaných demokratov.
