Niečo podobné, len krajšie zabalené, naznačujú aj Američania, podľa ktorých Briti neopúšťajú Basru práve v najlepšom stave. Kedysi vyhlásená „oáza pokoja“ vo vojnou rozbitom Iraku sa premenila na miesto, kde bojujú o vplyv rôzne šiitské frakcie, kde sa darí kriminálnym gangom a náboženskej intolerancii. Jednoducho v Basre to vyzerá tak ako kdekoľvek inde v Iraku. Nič nepomohol ani údajne slušnejší prístup britských vojakov, ktorí predsa len majú historicky viac skúseností so správou cudzích území a národov, ako „drzí“ Američania.
Basra je v takom stave, že sa hovorí o tom, že britský odchod je vlastne porážkou. Briti to vehementne popierajú a zdôrazňujú, že len robia to, čo je správne. Teda, že zodpovednosť za mesto a jeho bezpečnosť preberú Iračania. Tí sa do toho príliš nehrnú a tvrdia, že ešte nie sú pripravení. Je teda zrejmé, že z britského odchodu z Basry budú nateraz profitovať hlavne šiitské ozbrojené skupiny, mafie špecializujúce sa na únosy či kradnutie a pašovanie ropy. Na svoje si príde určite aj Irán, ktorý len čaká na to, aby do Basry poslal viac svojich „náboženských komisárov“.
