ašparovičom. Exposlanec František Gaulieder totiž - aj napriek nevôli mnohých či snahe prepisovať dejiny - zostane navždy spätý s parlamentarizmom po slovensky, ktorý v krajine zúril v 90. rokoch.
František Gaulieder hlasoval v roku 1992 za schválenie ústavy ako poslanec HZDS. Keď o pár rokov neskôr prišiel na to, na čo mnohí iní pred ním a mnohí vrátane Ivana Gašparoviča po ňom, z poslaneckého klubu HZDS vystúpil. To, čo nasledovalo, je známe - vylúčenie z parlamentu a spor pred súdom v Štrasburgu, kde, mimochodom, postup Slovenska obhajoval Robert Fico. Spor sa napokon skončil zmierom a pre prípad Gaulieder bol neskôr upravený text ústavy v časti týkajúcej sa vzdania sa mandátu poslanca. Koniec, bodka.
Vysvetlenie, s ktorým nedávno prišiel Ivan Gašparovič v Slovenskej televízii, preto viacerých prekvapilo. Aby neprišlo k nedorozumeniu, odcitujem bez úprav: „A Gaulieder, pokiaľ chcete vedieť, dodnes a ja som to stále tvrdil a tvrdím to doteraz, áno, bola tam chyba v Národnej rade v tom, z akých dôvodov ho Národná rada odvolala z pozície poslanca. Ústavný súd to konštatoval, že to bolo zlé, ale keď si prečítate celú dôvodovú správu, na tej sa síce nerozhoduje, ale v dôvodovej správe je doslova upozornenie Ústavného súdu, ak by ste boli povedali, že išlo o sľub s výhradou, tak potom mal Gaulieder byť mimo Národnej rady. Len toto sa do toho nedalo.“
